Dlhá cesta

Pôst-05 PO

Dnes som sa pri liturgii hodín (a pri svätej omši) modlil túto modlitbu: 
"Milosrdný Bože, vo svojej nevýslovnej láske nás zahrnuješ hojným požehnaním; prosíme ťa, pomáhaj nám zanechať hriešne návyky a začať čnostný život, aby sme sa pripravili na slávu nebeského kráľovstva. Skrze Krista, nášho Pána. Amen."
A do toho mi vírili v hlave útržky telefonátov a emailov z tohto víkendu. Často sa nich opakovalo niečo v tom zmysle, že toto sme už potrebovali a hádam sa svet spamätá. A sem tam aj to o zlepšenom ovzduší a o rybách a delfínoch, čo sa vrátili do Benátok, lebo už sa tam dá žiť... Sú to slová nádeje, dobré a dôležité. Pomáhajú nám v tom všetkom nájsť zmysel. A tento zmysel to určite má. A je to trochu spôsob, ako sa vyrovnávame s novou situáciou. Myslím, že všetci prechádzame nejakými etapami prijímania toho, čo sa okolo nás deje. Ako to presne prebieha, to by vedeli popísať psychológovia.

Mňa ale na tom zaujalo niečo iné, tá výzva, ktorá je v tej modlitbe skrytá. Áno, ľudstvo, Benátky a celý svet sa potrebujú spamätať. Ale to nie je v tomto momente priorita. Dôležité je, aby som ja zanechal hriešne návyky a začal čnostný život. A ty tiež. Myslím, že ďalším levelom, ku ktorému sa musíme dopracovať, je osobné pokánie. Nie to, čo urobili Číňania, Američania, Rusi, Taliani, Matovič... Teraz musíme každý zanechať svoje hriešne návyky a začať žiť čnostne svoj život.   

Ale takto sa to zle píše. A myslím, že aj číta :-) Lebo však ja som ten dobrý, tá nevinná obeť. A ty tiež. A za všetko môžu tí, čo... 

Mnohí z nás majú viac času na rozmýšľanie. Môžeme ho zabíjať hľadaním vinníkov v tých druhých, alebo sa povŕtať v sebe, viac počúvať a odkrývať hriešne návyky, na ktoré sme si tak zvykli, že ich ani nevnímame ako niečo hriešne a zvykové. Teraz je na to ten správny čas. Aj to hovorí tá modlitba: "Milosrdný Bože, vo svojej nevýslovnej láske nás zahrnuješ hojným požehnaním." Boh nás teraz požehnáva v úsilí zanechať a začať.

A ešte jedna myšlienka. Ešte ani zďaleka nie sme premenení. Zatiaľ len túžime, aby sa všetko vrátilo do starých koľají, aby bolo všetko ako predtým. Ale to znamená, že ovzdušie bude zase znečistené, v Benátkach popri gondolách budú zase plávať iba krysy, a ja si budem ďalej fungovať v mojich hriešikoch, na ktoré som si už zvykol.
V tej modlitbe sa nehovorí nič o tom, že by sa veci mali vrátiť do starých koľají. Naopak. Cieľ je jasný: "Aby sme sa pripravili na slávu nebeského kráľovstva."

Tak si myslím, že mám pred sebou ešte dlhú cestu. A ty tiež. ;-)

Publikácie a pomôcky