Obetovanie Pána
Dnes sme v liturgii obklopení množstvom symbolov. Svetlo, svieca, obeta, očisťovanie, sprievod, chrám... Pozrime sa na posledné dva.
V prvom čítaní zaznelo prostredníctvom proroka Malachiáša Božie slovo: "Potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov." Len si to rozmeň na drobné. Pozorne počúvaj: Toho, ktorého hľadáš, toho, po kom túžiš, nájdeš v jeho chráme. Ja viem, túžime po všeličom, hľadáme všeličo a všelikoho... Ale za tým všetkým a za tými všetkými je Jeden Jediný. Nájdeš ho v chráme.
A potom je tu starec Simeon. Podľa istej starobylej legendy bol Simeon jedným zo 70 židovských učencov, ktorí na pokyn faraóna Ptolemaia II. Filadelfa za 72 dní preložili Starý zákon z Hebrejčiny do Gréčtiny (Septuaginta, LXX). Simeon mal prekladať Knihu proroka Izaiáša. Keď sa v siedmej kapitole dostal k slovám proroctva: "Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!" chcel slovo panna opraviť a napísať žena. Vtedy mu podľa legendy zjavil anjel, zadržal Simeonovu ruku a povedal mu: "Nezomrieš, kým neuvidíš Krista, Pána narodeného z čistej a nepoškvrnenej Panny." Tak sa vraj stalo keď konečne nastal deň obetovania Pána v chráme. 270 ročný slepý Simeon "z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu," aby konečne uvidel toho, ktorého hľadal a po ktorom túžil, "svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela," toho, ktorý sa narodil z Panny.
Dnes zvlášť slávnostne, spoločne kráčajúc v procesii so zažatými sviecami robíme to, čo Simeon, z vnuknutia Ducha Svätého ideme do chrámu, aby sme sa stretli s tým, po ktorom túžime a koho hľadáme. Vstupujeme do chrámu so zažatými sviecami a pritom dúfame, že raz šťastlivo vojdeme do svetla jeho slávy.
Dúfam, že máš svoju hromničnú sviečku. Keď sa budeš doma v najbližších dňoch modliť, vždy si ju zapáľ. Aby ti pripomínala toho, po ktorom túžiš, koho hľadáš a ku komu smeruješ.
