Potrebujeme tvoj spev...

Popolcová streda

Keď kráľ Dávid zviedol manželku svojho vojaka a ona s ním otehotnela, snažil sa svoju vinu poprieť, zakamuflovať. Zašlo to až tak ďaleko, že dal Uriáša úkladne zavraždiť. Len aby sa to nikto nedozvedel. No keď sa to prevalilo, keď za ním prišiel prorok Nátan a vykričal mu jeho hriech do tváre..., Dávid sa konečne zachoval ako chlap a kráľ. Priznal svoju vinu, prestal ju skrývať a popierať. Prosil o odpustenie a prijal odpustenie. Niekedy vtedy zložil Dávid Žalm 51, z ktorého úryvky spievame na Popolcovú stredu. Ten žalm je jeho popolom na čele, jeho priznaním sa k vine.

Myslím, že slová Žalmu 51 sú tak trochu univerzálne a hodia sa aj k tebe. Aj ku mne. K tvojim, aj k mojim hriechom. K nášmu popolu. Vráť sa dnes k žalmu a pomodli sa ho. Alebo si ho zaspievaj, veď to je jeho prvotný účel.

A pridaj k nemu refrén z dnešnej liturgie. Nech to dnes nie je len tvoje pokánie za teba, ale tvoje pokánie za nás všetkých. My ostatní veľmi potrebujeme, aby si volal aj v našom mene: "Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili."
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty. Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.