VIA-Krst Krista Pána
Solženicynova Rakovina začína silnou scénou: Súdruh Pavol Nikolajevič Rusanov, vysoký funkcionár a človek zvyknutý na to najlepšie, sa ocitne na onkologickom oddelení, v pavilóne číslo 13. S nádorom. Ťažšie ako to že je chorý, je pre neho prijať, že je chorý spolu s ľuďmi, o ktorých na ulici nezavadil ani pohľadom. Prijať, že je na tom rovnako, ako ten trestanec, ktorý sa, ak prežije, musí vrátiť späť do vyhnanstva. Ako tí chudobní, biedni, nevzdelaní, obyčajní...
V tom rade pred Jánom Krstiteľom nestál len tak hocikto. Stáli tam ľudia, ktorí mali za ušami. Zlodeji a prostitútky, opilci a skrachovanci. Muži, ktorí boli neverní svojim ženám. Vojaci, ktorí mali na rukách nevinnú krv a vedeli, že sa nemôžu vyhovárať na rozkazy. Neboli tam všetci zlodeji, prostitútky, opilci a vojaci. Len tí z nich, ktorí si dokázali priznať, že majú problém, za ktorý môžu sami. Že ho nedokážu vyriešiť, hoci to x krát skúšali. Že toľko krát už zranili a nevedia s tým prestať. Tí, ktorým došlo, že sú hriešni a že potrebujú Boha.
V tom rade nestáli žiadni slušní, dobrí či zbožní ľudia. Presnejšie asi tam stáli ľudia, ktorí navonok vyzerali dobre, slušne či zbožne. Ale sami vedeli o sebe svoje.
Postaviť sa do toho radu znamenalo pred ostatnými verejne priznať problém. Asi ako na klube anonymných alkoholikov: "Volám sa Fero a mám 30 rokov, som gambler a alkoholik." "Volám sa Gabriela, mám 31 rokov a som alkoholička."
Jedného dňa sa do toho radu postavil Ježiš. Povaľačov a čumilov, čo postávali na brehu, určite hneď zaujal. Šuškanda sa asi rozbehla na plné obrátky. Všetci tipovali, čo asi vyviedol, keď to dohnalo až ku Krstiteľovi.
Lenže Ježiš je, ako to správne poznamenal Ján, skutočne jediný, kto nemal v tom rade stáť. Prečo to urobil? Svätý biskup Maxim Turínsky (+408-423) má na to skvelú odpoveď:
Niekto by mohol povedať: „Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý?“ Počúvaj teda! Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka. Teda posvätenie Krista je skôr posvätením tohto živlu.
Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním.*
Ježiš prijal krst a tým dal vode moc v krste očistiť a obnoviť človeka. Postavil sa do radu a je na nás, aby sme sa postavili za neho. Jasné že keď si pokrstený, si pokrstený raz navždy. Ale priznať si svoj hriech a prosiť a prijať odpustenie, to potrebujeme znova a znova.
Ježiš nám dal príklad, aby sme si boli istí, v ktorom rade je naše miesto. Tvoje a moje miesto je pri ľuďoch, ktorí priznávajú, že sú hriešni a zároveň majú úprimnú túžbu zmeniť čo sa dá.
Sú totiž aj iné "rady". Existujú celé zástupy ľudí, ktorí sa prezentujú ako stelesnená dokonalosť a nie sú ochotní priznať svoje skutočné zlyhania. Bojím sa, že nestoja v Ježišovom rade.
Dnes je aj nemálo veľa takých, ktorí síce svoju vinu priznávajú, ale zľahčujú ju, či dokonca zvrátenosť prezentujú ako niečo nasledovania hodné. To nie je rad, v ktorom stojí Kristus.
Postav sa do správneho radu. Keď si priznáš pravdu o svojom hriechu, na konci toho radu budeš počuť zvyšok pravdy o sebe: "Toto je môj milovaný, toto je moja milovaná. V nich mám zaľúbenie."
