Jed, návnada, liek

VIA-02 NE A

Včera som čítal krásny starobylý text o tom, prečo sú Vianoce dôležité a ako súvisia s Veľkou nocou. Autorom je svätý Maxim Vyznávač (580-662). Celé je to o jede, návnade a lieku.

Jed. "Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala." Pamätáš si strom poznania dobra a zla v raji. Diabol našiel spôsob, ako otráviť ľudí. Otrávil ovocie. A potom ich vytrvalo presviedčal, aby ochutnali. Neodolali.
Ten jed pokazil ľudskú prirodzenosť. V človeku pôsobí ako nejaký vírus, čo sa potichučky množí, nemôžeš ho vidieť, ale jeho prejavy sú okaté. A je dedičný. Jedna z najstrašnejších vecí, ktoré spôsobuje je, že diablovi chutíme. Jeho jed v nás ho priťahuje.

Návnada. "Boh sa stáva dokonalým človekom..., aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele." Boh na diabla použije tú istú taktiku. Diabol sa vrhne na Ježiša - skutočného človeka. Príjme jeho obeť. Lenže Ježiš je aj skutočný Boh. Diabol, ktorý nemôže Boha ani cítiť, sa "opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila."

Liek. "Ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť." Preto máme na Vianoce dôvod na oslavu. Lebo, ako to zaznieva v dnešnom evanjeliu, "Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami," aby sa neskôr, na Veľkú noc, Telo stalo chlebom. A my ho prijímame. Ako liek. Telo Kristovo.
***
www.wikipedia.org

Celý text: Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača

Božie Slovo sa raz narodilo v tele (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.
Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.
Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.
Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia.
Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.
Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?
Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu.

Publikácie a pomôcky