S narodením Ježiša Krista to bude takto

VIA-Narodenie Pána

Uvažoval som nad Vianocami. Vianoce sú štart, alebo cieľ? Jeden by mohol mať pocit, že skôr to druhé. Už na druhý deň po Dušičkách prišli prvé reklamné výstrely a všetko to začalo: koledy v obchodoch, stromčeky a kopa prázdnych krabíc, umne zabalených v krikľavom baliacom papieri. Najlepšie s poriadnou mašľou. Vianočné besiedky v škole, škôlke, zuške... Vianočné kapustnice. Betlehemy. Predštedré večere... A do toho umývanie okien, pečenie koláčov. A v posledný deň naháňanie kapra po kúpeľni. Teda pre kapra to bol deň posledný. Večer cieľová rovinka v podobe štedrej večere, ešte zopár fotiek na FB a potom zaslúžené uvoľnenie. Dobehli sme do cieľa.
Alebo že by boli Vianoce štartom? Niečím, čo je tu kvôli cieľu? Napríklad: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna" (ŠTART - Vianoce), "aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život" (CIEĽ). Alebo: "Boh sa stal človekom" (ŠTART - Vianoce), "aby sme sa my mohli stať božími deťmi" (CIEĽ). Alebo: Boh sa narodil do rodiny, aby sa rodina stala svätou. Aj tá tvoja.

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Narodil sa do rodiny. A ona sa tým stala svätou. O pár dní budeme sláviť Nedeľu Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa.
Som presvedčený, že Boh má ten istý zámer aj s tebou a s tvojou rodinou: narodiť sa do nej ako Emanuel, Boh, ktorý je s nami. A premeniť ju na svätú rodinu. Chce sa narodiť do tvojho manželstva, do našich priateľstiev, do vzťahov s kolegami a susedmi... Narodiť sa a premeniť ich.

Ale narodenie nie je možné bez počatia. Pred pár dňami sme sa z evanjelia od Márie učili tomu jedine správnemu postoju. Keď prišiel anjel s pozvaním, neváhala a odpovedala mu postojom sebe vlastným: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Prvým krokom k tomu, aby sa v našich vzťahoch mohol narodiť Kristus a aby ich mohol posvätiť, je postoj poslušnosti voči Bohu a jeho predstave.

V nedeľu sme sa od Jozefa učili ďalšiemu kroku. Anjel ho, plného pochybností, vyzval: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku."  Druhým krokom je prijatie celého Božieho plánu, aj s tým, čomu nerozumieme. Vrátanie prijatia ľudí, ktorí ani zďaleka nenapĺňajú naše očakávania.

Dnes ich spolu vidíme v treťom kroku, ako bok po boku, spolu putujú do Betlehema (evanjelium z polnočnej: "Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.") A práve tam, za tých najnevhodnejších okolností, v zlej sociálnej situácii, "lebo pre nich nebolo miesta v hostinci", sa "v Dávidovom meste narodil Spasieľ, Kristus Pán."

Tak málo stačí, aby sa narodil aj do našich vzťahov. Tak málo stačí, aby premenil a posvätil naše vzťahy. Nech sa tak stane.