Čo videl Ján? A čo vidia ľudia okolo?

Všetkých svätých

Prvé čítanie dnes začína tak vzletne: "Ja, Ján, som videl..." A čo videl Ján? Alebo radšej koho... Videl anjela s pečatidlom, asi s Božím pečatným prsteňom. V staroveku panovník nechal svojou pečaťou označiť všetko dôležité, čo sa ho týkalo, napríklad posolstvá či listiny. A tiež svoj majetok. 
Tu je anjel, Boží pobočník poslaný s pečaťou, aby onačil Božím logom na čele každého jedného člena jeho ľudu. No nie ako keď si otrokár označil svojich otrokov. Ani ako keď tyrani vytetujú väzňovi číslo na ruku. Neskôr sa dozvedáme, že tí označení sú nový Boží ľud, Cirkev, kresťania. A Ján vie, že kresťanom, označeným Božou pečaťou môže byť len ten, kto chce Bohu patriť. Navždy a bezvýhradne. A na základe slobodného rozhodnutia. Vraj ich Ján videl 144 tisíc, čo v symbolickom jazyku Apokalypsy znamená nespočítateľné, obrovské množstvo.*

campanarii.cz
Koho videl Ján? Kresťanov, nový Boží ľud. Staroveký Izrael tvorilo dvanásť kmeňov podľa dvanástich Jakubových synov. Nový Boží ľud je prijatý zo všetkých krajín, národov, jazykov a kultúr..., privádzaných k viere niektorým z dvanástich apoštolov.
Koho videl Ján? Ján videl teba. Ak si pokrstený a pobirmovaný, niekde v tom nespočítateľnom zástupe videl teba. So žiarivou pečaťou na čele. Máš ju tam aj teraz. A príde čas, keď zažiari. Dostal si ju pri krste, keď ťa diakon alebo kňaz pomazal na čele krizmou. Ak si bol pokrstený ako novorodenec, vtedy si to nevnímal. No tesne predtým povedal, prečo to ide urobiť:
"Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný."
Neskôr, keď si už bol schopný hovoriť sám za seba, prišiel biskup a ty si pred všetkými vyznal, že máš vieru kresťanov a chceš žiť ako člen Božieho ľudu. Potom si sa postavil pred biskupa a on ťa vyzval:
"Prijmi znak daru Ducha Svätého."
Ty si súhlasil svojím "Amen" a biskup ťa na čele krizmou (olej s balzamom) označil Božím logom, jeho pečaťou. 

Ten olej si si nezotrel. Tá značka vsiakla do tvojho tela. Je to samozrejme vonkajší znak. No hovorí o niečom, čo sa vtedy s tebou stalo nadprirodzeným spôsobom: Pretože si súhlasil, Boh ťa prijal za svojho a označil ťa ako svojho. Navždy.

Koho vidí Ján? Vzápätí sa v Jánovom rozprávaní mení perspektíva. Kým ten prvý zástup videl na zemi, v bezprostrednom ohrození utrpením, vzápätí vidí tých istých v nebi: "Veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!" 
Koho vidí Ján? Teba. Niekde v tom nezmernom zástupe spasených. Lebo tam je tvoje miesto. Pred trónom Božieho baránka...
Dnes akoby s Jánom nazeráme do nebeskej slávy, aby sme si pripomenuli našich bratov a sestry, ktorí už sú doma, ktorí už stoja v bielom pred Božím trónom, aby ho oslávili. Vlastne každá naša omša je pripojením sa k tej ich nekonečnej slávnosti. Hoci len v obmedzených podmienkach, ktoré nám umožňuje život na Božom území, okupovanom nepriateľom.

Kým sme v tomto svete, pečate na našich čelách nevidno. Ale sú tam a zažiaria, keď budeme raz stáť medzi všetkými svätými. Dnes treba, aby tie pečate bolo vidno na našich skutkoch, na našom spôsobe života. Svet, v ktorom žijeme, to od nás právom očakáva.

Tak opráš a vylešti Božiu pečať, ktorou si označený, nech zažiari z tvojich postojov, slov a skutkov. Z tvojej láskavosti a záujmu, z tvojej štedrosti, milosrdenstva, empatie, citlivosti, ochoty...

_______________________