Ako Zachej zvolal tlačovku a čo my s tým...

CR-31 NE C

Včera som si všimol, že aspoň 20% článkov na titulke môjho obľúbeného denníka je v poslednej dobe venovanej momentálne najznámejšiemu Slovákovi. Však viete, tomu mafiánovi, ktorému sa zrejme práve rozsýpa jeho súkromné impérium a je vo vyšetrovačke. Jasné, bude fér, ak sa mu ujde spravodlivý trest a tak. Ale to rozhodne ešte nie je dôvod na radosť.
No predstavte si, že by ten pán, alebo ktorýkoľvek iný zločinec, zvolal tlačovku a pred novinármi vyhlásil: "Priznávam svoju vinu v celom rozsahu a prosím o odpustenie. Bez odvolania sa podrobím akémukoľvek trestu. Okrem toho, nad rámec trestu ‚polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.‘ Moji právnici už dostali v tomto zmysle potrebné inštrukcie."
To by bol skutočný dôvod na radosť. Nie kvôli tým vráteným a rozdaným eurám. Kvôli tomu, že v prenesenom zmysle "aj on je Abrahámovým synom." Je tvojím bratom, ktorý "bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa."

Ozaj a čo by si urobil na jeho mieste ty? Zvolal by si tlačovku ako Zachej, ktorý pred všetkými "vstal a povedal Pánovi: Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne‘"? Neviem čo by som spravil. Ale tuším, že v mojom vnútri by takmer všetko kričalo, aby som len zatĺkal, zatĺkal, zatĺkal... Nie kvôli tým rozdaným a vráteným eurám. Kvôli vine, ktorá sa tak ťažko priznáva. Sami sa musíme od malého Zacheja veľa učiť.

A ešte jedna vec ma v tom príbehu veľmi oslovila: tento "muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy." Práve tento chlap, o ktorom by to nikto nepovedal a ktorý by to možno nikdy navonok nepriznal, zatúžil po kontakte s Kristom.
Kto vie, koľko je medzi nami takých ľudí, v ktorých sa znenazdania objaví túžba po Ježišovi. Ale sú príliš nízki, príliš hriešni, príliš dôležití alebo bezvýznamní, príliš zaneprázdnení alebo vzdialení, príliš (ne)obľúbení, príliš nepravdepodobní, aby prišli len tak, sami od seba.

Ľudové misie (v našej farnosti začínajú už o tri týždne) sú jedným z tých okamihov, keď Ježiš prichádza do farnosti ako vtedy do Jericha. Prichádza "hľadať a zachrániť, čo sa stratilo." Dav (veriacich) v Jerichu prekážal Zachejovi, takže on nemohol Ježiša vidieť, musel sa vydriapať na strom. Našou úlohou je presný opak, nie len neprekážať, ale aktívne pozývať a povzbudzovať.

Ako na to? Vyskúšaj tento postup:

  1. Urob si zoznam. Zapíš si mená aspoň dvadsiatich ľudí, ktorých pozveš na misie. Nepíš podľa toho, o kom si myslíš, že pôjde bez zdráhania sa. Nie. Urob si zoznam tých, ktorí sú nepravdepodobní. Zoznam ľudí, o ktorých si možno v prvej chvíli povieš "Tí nepôjdu!"  
  2. Modli sa. Povedz Ježišovi: "Viem, že prichádzaš k nám hľadať a zachrániť to, čo vyzerá stratené. Chcem ti navrhnúť stretnutie s týmito ľuďmi. Myslím, že by to potrebovali. Skúsim ich pozvať. Prosím, vlož mi do úst tie správne slová. Vytvor vhodnú príležitosť. Amen."
  3. Priprav sa. Zisti si čo najviac o misiách, o ich význame, o tom, akou sú príležitosťou. A samozrejme potrebuješ mať program misií v malíčku. A ešte lepšie aj po ruke. K tomu ti pomôžu info letáčiky, ktoré pripravujeme. Budúcu nedeľu si ich môžete zobrať.
  4. Nevzdaj sa. Jasné, že devätnásti ťa možno odmietnu. Ale to ešte neznamená, že aspoň jeden z nich neprijme pozvanie. Možno to bude ten prvý, možno siedmy a možno osemnásty. Nevzdaj sa. Ty pozývaj v Božom mene na stretnutie s Kristom.
  5. Pamätaj: Boh otvára srdce. Boh otvorí srdcia tých, ktorých chce pozvať. On ich pripraví. A otvorí aj tvoje srdce. Máš teda všetko, čo potrebuješ. 
Čas misií je časom milosti. No milosť môže vstúpiť len tam, kde je očakávaná. Počítaj s milosťou.