Keby som tak mal...

CR-27 NE C

Všetci to občas robíme, snívame o tom, čo by bolo, keby... Napríklad: "Keby som tak mal..."
Začal Mimoriadny misijný mesiac a vrámci neho sa objavilo veľa zaujímavých iniciatív. Jednou z nich je aj kalendár s myšlienkami a fotkami k téme misií. Prezerám si obrázok na dnešnú nedeľu. Sú na ňom modliaci sa kresťania niekde v Afrike. Je nedeľa a oni vytiahli najlepšie oblečenie, ktoré majú. Aj keď to vyzerá, že im v tom musí byť dosť teplo. Ale nedeľa je nedeľa a liturgia je liturgia. Pozerám sa do tvárí tých modliacich sa ľudí a rozmýšľam, akoby dokončili vetu: "Keby som tak mal..." Skús si tú vetu dokončiť pre seba.
Raz som sa na to pýtal detí. A ako obyčajne, som sa dozvedel veľa zaujímavého. Lebo deti ľahšie odhaľujú svoje skryté túžby, než my dospelí. Tu sú niektoré z nich: Keby som tak mal tablet, mobil, milión eur, koňa, loď, pištoľ, auto, otca (áno, aj to tam bolo)...
Potom som sa pýtal niektorých, čo už mobil, tablet a otca majú, čo oni na to. Vraj by chceli lepší mobil, rýchlejší tablet a v súkromí niekto priznal, že aj otec by možno potreboval vylepšiť. Vlastne polepšiť, nebol totiž tak dobrým otcom, ako mohol byť. 
Myslím, že s eurami, autami, loďami i manželkami je to podobné. Keď nemáme, túžime po nich. Keď máme, niekde vo vnútri chceme mať viac, lepšie, krajšie, novšie... 

Alebo je to ako s Malým princom
"Dobrý deň," pozdravil Malý princ.
"Dobrý deň," povedal obchodník. Bol to obchodník s patentnými tabletkami utišujúcimi smäd. Keď človek prehltne jednu týždenne, nemusí už piť.
"Prečo to predávaš ?" spýtal sa Malý princ.
"Je to veľká úspora času," odpovedal obchodník. "Znalci to vypočítali. Za týždeň sa ušetrí päťdesiat tri minút."
"A čo sa urobí s tými päťdesiatimi tromi minútami?"
"Čo kto chce..."
"Keby som mal päťdesiat tri minút nazvyš, išiel by som celkom pomaličky ku studničke," skonštatoval Malý princ.   
Aj Ježiš si hru "čo by boli, keby" raz zahral so svojimi učeníkmi. A na záver skonštatoval: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás."

Aké by to bolo, keby sme mali vieru aspoň o rozmeroch malého zrnka? No svet by zrejme vyzeral úplne inak. Ale nemám na mysli terénne úpravy bez potreby ťažkej techniky. Myslím, že svet by bol lepší. Naším pričinením.
Musím však pripomenúť, že mať vieru znamená veriť Ježišovi. Vo všetkom a vždy. Ako tí služobníci z dnešného evanjelia, ktorí do bodky urobili, čo od nich pán očakával. Mať vieru horčičného zrnka znamená urobiť všetko, čo Ježiš žiada a tak, ako to žiada. Nie preto, že sa ho bojíš, ani preto, že všetkému rozumieš. Preto, že mu dôveruješ. Veríš, že on vie lepšie a chce pre nás to najlepšie.

Keby som tak mal vieru. Máš, dostal si ju v krste. Symbolizovalo ju svetlo krstnej sviečky, ktorú v tej chvíli držali tvoji krstní rodičia. Máš všetko, čo potrebuješ, len to treba použiť. Ako to podčiarkuje Pavol v druhom čítaní: "Milovaný, pripomínam ti, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe." 
Už nám treba len vo viere rozhodne konať, urobiť do bodky všetko, čo Kristus hovorí. A pretože práve toto je naše slabé miesto, potrebujeme volať so žalmistom: "Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia." 
Ak budeš chcieť, pôjde to.