CR-30 NE C
 |
1. Nemáme veľa dôvodov na to, aby sme boli so sebou spokojní
Minulú nedeľu som čítal modernizovanú verziu dnešného evanjeliového podobenstva. Do kostola vošli dvaja típkovia: farár a mafián. Farár bol so sebou spokojný. Nečudo. Veď všetci, s ktorými sa porovnal, boli v niečom očividnom horší od neho: "vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci...", alebo aj ten mafián, čo zablúdil do kostola s ním. Aby sme si rozumeli, nebol to zlý farár, nekradol z farských peňazí pre seba, nezneužíval, nebehal za cudzími manželkami, nebol nespravodlivý k iným. Dokonca sa našlo aj nemálo vecí, ktorými sa mohol pochváliť. A aj sa pochválil, hoci len pred Bohom. Pred ľuďmi by sa akosi hanbil.
Mafián so sebou spokojný nebol. Oprávnene. Okrem iného to bol aj známy vydierač, nespravodlivec a cudzoložník. Vedel, že v jeho brandži je aj zopár ešte horších od neho, ale ani mu nenapadlo porovnávať sa s nimi. Bolo mu jasné, že každý, čo len trochu slušný človek, je lepší než on.
Nenašiel nič, na čo by bol hrdý, nič, čím by sa mohol rozumný človek pochváliť. Iba tam kľačal, plakal ako malé decko a prosil o milosť.
Dostal ju. Spolu s druhou šancou. V ten deň sa vrátil domov očistený od svojich hriechov a vyzbrojený milosťou pre nový, lepší začiatok.
Keď po rokoch bývalý mafián zomrel, povedali o ňom: "Čo bolo, bolo. Zamladi povyvádzal všeličo. Ale chopil sa druhej šance a nakoniec sa z neho stal celkom dobrý chlap." A farár? Ako sa to ľuďom už stáva, aj ten zomrel. A povedali o ňom: "Nebol to zlý kňaz." Fakt nebol.
Originál podobenstva (nie túto moju spotvorenú verziu) adresoval Ježiš "tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali." Lebo všetci musíme mať na pamäti, že sme hriešni. A že aj keď učičíkame svoje svedomie porovnávaním sa s horšími, naše hriechy to neodstráni, ani nezmenší. Ak sa už potrebuješ porovnávať, porovnaj sa s lepšími. A potom povedz: "Pane, odpusť mi, že nie som taký dobrý, ako tamten, alebo tamtá... Pomôž mi niečo sa od nich naučiť."
2. Boh je sudca. A to je skvelá správa.
V normálnej spoločnosti by malo stačiť takéto prirovnanie. Ale pretože žijeme v krajine, kde si dokonca aj niektorí sudcovia SMSkujú s mafiánmi najhrubšieho zrna, a nie je to preto, že by sa tí mafiáni chceli polepšiť, potrebujeme obraz Boha - sudcu trochu očistiť.
Sirachovec (prvé čítanie) má na mysli sudcu iného typu. Hovorí: "Pán je sudca a pred ním sláva osoby nič neznamená. Nedáva prednosť nikomu pred chudobným, vypočuje modlitbu ukrivdeného. Neopovrhne prosbami siroty ani vdovou, keď vylieva svoj bôľ." Pavol o ňom píše Timotejovi (druhé čítanie): "Pán, spravodlivý sudca."
Aby bolo jasné, Boh nie je sudca, ktorý si nečíta SMSky od mafiánov. Bohu môže zavolať, aj napísať každý. Samozrejme bez Threemy trémy. Aj bez mobilu. Boh počúva na modlitby ľudí.
Nemá zmysel strácať čas chválením sa pred ním svojimi úspechmi. On ťa pozná. Vie, v čom si skutočne úžasná, aj v čom som hlboko pod priemerom. Naopak vždy má zmysel, či si mafián, alebo široko ďaleko najlepší človek, povedať mu úprimne a dorovna: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu."
PS: Mali sme aj skrátenú, detskú verziu. Farizej sa postil 2x týždenne, aby ušetril niečo pre chudobných. A 10% zo svojho príjmu pravidelne venoval na dobročinné ciele. Aj to bol dobrý chlap. Len tá pýcha jeho skvelým skutkom dodávala nepríjemnú pachuť.
