CR-29 SO
Všetci potrebujeme robiť pokánie. Jeden preto, že prežíva svoj život ako niečo zbytočné, neužitočné, že neprináša žiadne ovocie (prvé čítanie). Druhý preto, že jeho ovocie má nejakú trpkú príchuť sebectva, pýchy, niečoho... Ďalší preto, že jeho ovocie nemá šancu dozrieť, je netrpezlivý, prchký, chýba mu vytrvalosť. A opäť iný potrebuje robiť pokánie, pretože do svojho ovocia vkladá priveľké nádeje. Je pyšný, lebo robí niečo, čo je v skutočnosti len jeho povinnosť. Ďalší je presvedčený, že len to je ho je skutočne pravé a jediné potrebné. A iný celkom zabúda, že jeho ovocie nie je jeho, že on sám je stromom, ktorý niekomu patrí so všetkým, čo má...
Všetci potrebujeme robiť pokánie.
Dobrá správa je, že je tu niekto, kto kope za nás. Teda presnejšie okopáva, hnojí, orezáva. A trpezlivo čaká. Kedy nám dôjde, že potrebujeme robiť pokánie. A všeličo zmeniť.
Ako to vyzerá s tvojím ovocím?
