CR-26 PI
Všímam si, že sa až príliš často hanbíme za dobré veci. Za slzy ľútosti. Za dobré skutky, postoje a rozhodnutia. Za to, že žijeme svoju vieru... Myslím, že to nie je skromnosť, ale skutočne pokrivená hanblivosť. Zdá sa, že Diablovi sa podarilo niečo diabolské. Ľudia sa hanbia za dobré veci, nie za zlé.
Prorok Baruch (prvé čítanie) má v tom jasno: "Pánovi, nášmu Bohu, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár." A nezabudne vypísať kompletný zoznam dôvodov. Lebo sme:
- zhrešili pred Pánom,
- neverili sme mu,
- nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha,
- nekráčali sme podľa nariadení Pána, ktoré nám predložil,
- vzpierali sme sa Pánovi, svojmu Bohu,
- konali sme neuvážene,
- nechceli sme počuť jeho hlas,
- nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha,
- nepočúvali sme slová prorokov, ktorých nám posielal;
- všetci sme išli za hlasom svojho zlého srdca,
- slúžili sme cudzím bohom,
- páchali sme zlo pred očami nášho Boha.
