CR-29 PI
Pavol sa v dnešnom prvom čítaní posťažoval. Trápi ho to, čo každého rozumného človeka: že si niekedy nevie dať rady sám so sebou. "Chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem." Aj sa trochu poľutuje: "Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti?"
No podstatné je, že tým neskončí. Posledná veta tomu celému totiž dáva zrazu iný rozmer: "Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!"
A to je dôležité. Bezproblémový život ti môže ktokoľvek sľúbiť, ale nikto ti ho nemôže dať. Lebo v nás všetkých je ten zákon, o ktorom píše Pavol. Ak ho v nás Boh nechal (hoci tá zákonitosť nepatrí k jeho zámeru stvorenia) tak preto, že aj to má byť naša cesta posvätenia a premeny. Ten neustály zápas v nás, keď sa nám chce urobiť zle, ale chceme robiť dobre, nás formuje.
Spomeň si na to, keď sa budeš potrebovať posťažovať. Posťažuj sa. Ale zakonči to ako Pavol. Jeho slovami, ale hlavne jeho postojom: "Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!"
