Utiecť nie je hanbou

CR-24 PI

Utekať z boja, to neznie veľmi chlapsky. (Ani žensky, ale to je vedľajšie.) Zaujalo ma, že Pavol, ktorý rozhodne utekať nezvykol, práve to radí svojmu žiakovi Timotejovi: "Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť."

No nie je útek ako útek. To, pred čím má Timotej, Boží muž, utekať, nie sú ťažkosti, nepohodlie či problémy... Pavol mu radí utekať pred zlom, ktoré sa zvykne na človeka nalepiť a deformovať ho, pričom si to ten chudák ani nevšimne. 
Je to presne ten typ zla ako keď jeden puberťák s priateľským potľapkaním nalepí inému na chrbát papier s nápisom "SOMÁR" a ten chudák chodí po škole a vôbec netuší, na čom sa tí ostatní tak dobre bavia. Takým lepkavým zlom zlom je napríklad láska k majetku. "Koreňom všetkého zla," hovorí Pavol, "je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí." Možno je to Timotejovovo slabé miesto a preto má Pavol potrebu preventívne ho naň upozorniť.

No samotný útek nikdy nie je riešením. Ak nemá človek postúpiť z blata do kaluže, musí sa sústrediť nie na odkiaľ, ale kam. Pavol to vie. A tak radí Timotejovi vyhnúť sa partizánskej vojne  o peniaze  na narukovať na front, kde ide o niečo dôležitejšie: "Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie." 

Čo z toho vyplýva?
1. Nie je útek ako útek.
2. Niekedy je kam dôležitejšie ako odkiaľ.
3. Pred čím utekáš? A kam smeruješ?