Pokoj

CR-14 NE C

"Choďte! Hľa, posielam vás!" Naliehavosť, s ktorou Ježiš posiela sedemdesiatich učeníkov na ich prvú misiu, je až zarážajúca. Nechce, aby zdržovali dlhými plánmi a prípravami. Rovno im povie: Neriešte "mešec ani kapsu, ani obuv a cestou" sa nezdržujte! Upozorňuje, že toto poslanie je dokonca dôležitejšie, ako ich vlastná bezpečnosť, o istotách a pohodlí ani nehovorím. Uznajte sami, posiela ich "ako baránkov medzi vlkov." 

Čo je také dôležité, že to nestrpí žiaden odklad, dokonca ani kvôli nevyhnutným prípravám? Čo je také dôležité, že Ježiš pošle tých chlapov do neistoty, porovnateľnej s návštevou ovečky vo vlčej svorke?

Pokoj je dôležitý. Ježiš hovorí: "Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám." 
Ježiš ich posiela, lebo treba naplniť proroctvo, ktoré pred stáročiami zaznelo prostredníctvom Izaiáša. Počúvame o ňom v prvom čítaní dnešnej nedele: "Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku, ako rozvodnený potok slávu národov. Budete sať, v náručí vás budú nosiť a na kolenách láskať. Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším; v Jeruzaleme nájdete útechu." Tí sedemdesiati chlapi sú prvou predzvesťou tej záplavy, ktorá príde po mnohých rokoch sucha, osvieži a oživí vyprahnutú krajinu. Záplavy, ktorá prináša život.

Predzvesť. Schválne hovorím, že sú len prvou predzvesťou, to preto, že skutočná záplava ešte len príde po zoslaní Ducha Svätého.

Vyprahnutí. V kuse počúvam, v akom strašnom svete a dobe to žijeme. Myslím, že to v skutočnosti nie je také zlé, najmä nie v porovnaní s dávnou i blízkou minulosťou. Mnohé z našich pocitov sú len vyvolané reklamou, mediálnym masírovaním mozgov. A samozrejme propagandou niektorých populistických politikov, ktorí nemajú čo ponúknuť, preto potrebujú temné pozadie, aby vyzerali lepšie a dôležitejšie, než v skutočnosti sú.
Ale nezávisle od príčin niečo na tom predsa len bude. Okolo nás je veľa ľudí, ktorým chýba niečo dôležité. Nosia v sebe prázdno. Možno si len myslia, že to je preto, že nemajú toľko peňazí ako sused zľava, že si nemôžu dovoliť takú dovolenku, ako susedia, čo bývajú napravo. Trápi sa, lebo kolegyňa v robote mu pripadá neporovnateľne milšia, ako jeho vlastná žena (a niečo na tom možno aj je). Je zlomená, lebo jej manželstvo sa s tým seriálovým nedá ani len porovnať. A možno je za tým skutočnejšia bolesť, vyčerpanosť, vyprahnutosť, ktorá je dôsledkom dlhodobého sebaobetovania, na ktoré neprichádza žiadna odpoveď.

Čo na to Kristus? Niektorí sa sťažujú, že mlčí. Ale to nie je pravda. On hovorí dosť nahlas a dôrazne: "Choďte! Hľa, posielam vás!" Každá nedeľná omša tým končí. Je najvyšší čas, aby sme sa obrátili v rieku, aby sme v našej krajine pôsobili ako rozvodnený potok po rokoch sucha.
Máme čo dať! Pri všetkých našich nedostatkoch máme čo ponúknuť: Pokoj. Súvisí to s Duchom Svätým, ktorého sme prijali v krste a birmovaní. Stačí nechať sa ním viesť.
"Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám."

Čo prinášaš? Ozaj, a ako je to, keď ty vojdeš do niektorého domu? Čo tam prinášaš? Bonboniéru, kvety, dobré víno... Výborne. Aj keď ak vieš, že v tom dome je alkohol démonom, čo pokoj ničí, fľašu tam radšej nenos. Čo povieš, keď prídeš? Teda okrem pozdravu. Prebrať, čo kto, kde, s kým a za koľko zničil, pokazil, rozbil..., to pokoj neprináša.
Prines pokoj, starostlivú pozornosť, láskavý záujem. Prines to, čo skutočne vypĺňa prázdnotu človeka. Možno budeš prvá návšteva, ktorej na ňom skutočne záleží. Možno budeš prvý človek za posledné dva mesiace, ktorý sa skutočne zaujíma o to, ako sa ten druhý má, čo cíti a čo prežíva.
Je to trápne, ale otázka "Ako sa máš?" sa aj u nás stáva hlúpym "zdvorilostným" pozdravom. Až pričasto toho druhého tvoja odpoveď vôbec nezaujíma. Ty to mysli vážne, otázku i odpoveď.

https://www.qumran2.net