16-CR NE C
Abrahám to mal oveľa jednoduchšie ako my. Bolo horúce leto. Abrahám nemal dom, o klimatizovanej obývačke ani nehovorím. Býval v stane a na poludnie tam bolo dusno na nevydržanie. Navyše bol pastierom, nezdieral ho zamestnávateľ a nenaháňal šéf. A tak si Abrahám iba tak "sedel za najväčšej horúčavy dňa pri vchode do svojho stanu." A vďaka tomu stretol Boha. My to máme dnes oveľa ťažšie. Máme kuchyne a obývačky, v ktorých sa vysedáva pohodlnejšie. Teda keď už si ukradneme kúsok času pre seba.
Lenže toto je dôležité. Abrahám si našiel čas a vytvoril príležitosť. Našiel si čas na oddych, na to, aby bol sám so svojimi myšlienkami. A ten čas trávil vonku, kde mal príležitosť stretnúť Boha v inom človeku.
Mám pre teba tip: vylož si pred dvere stolík a dve stoličky. Jednu pre teba a druhú pre Boha. Alebo radšej si priprav tých stoličiek viac. Pre istotu. Kedysi to ľudia robili. Sedávali na lavičke na priedomí a občas vďaka tomu stretli Boha.
Abrahám je pohostinný. "Keď zdvihol oči, zbadal neďaleko stáť troch mužov. Len čo ich zazrel, utekal im od vchodu do stanu v ústrety, poklonil sa až po zem" a pozval ich, aby si u neho oddýchli. Marta z dnešného evanjelia je pohostinná. Keď sa Ježiš zastavil v ich dedine, pozvala ho so sestrou a bratom ku nim domov.
A už máme tri dôležité podmienky: čas, príležitosť, pohostinnosť. Môžeš si vyhradiť koľkokoľvek času, ale ak ho stráviš zatvorený vo svojej pohodlnej obývačke, prídeš oveľa. Môžeš byť otvorený pre príležitosti, ale ak ich nespojíš s pohostinnosťou, s ochotou dať druhému to najlepšie, čo máš... premeškáš kľúčové stretnutie.
Štvrtou podmienkou je tvoja prítomnosť. Keď už Abrahám odbehol "k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. Potom vzal maslo, mlieko a pripravené teľa a predložil im to. Sám stál pri nich pod stromom; a oni jedli." Marta to nemala zmanažované tak dobre, ale nakoniec aj ona zrejme pochopila, že už je najvyšší čas nechať hrnce hrncami a na chvíľu si sadnúť k hosťovi. Napokon pohár vody a pol hodina sústredného počúvania znamená niekedy oveľa viac, než hostina o šiestich chodoch.
Kedysi to mali ľudia ľahšie. Museli spolu rozprávať, museli byť pohostinní, museli vedieť prijať pohostinnosť. Boli na to odkázaní. Nemali autá a autobusy. A keď niekto išiel 10, 20 kilometrov..., rád sa pristavil pri nejakom dvore na kus reči a hrnček studenej vody. Dnes v tomto zmysle nepotrebujeme jeden druhého. A predsa potrebujeme jeden druhého. Potrebujeme počúvať a byť počúvaní. Potrebujeme chápať a byť pochopení. Potrebujeme sa požalovať, aj keď v porovnaní s tými pred nami, nemáme na to skoro žiadne dôvody.
Urob si čas, vytvor príležitosť, vsaď na pohostinnosť a buď prítomný. Tí druhí to potrebujú. A ty to potrebuješ tiež.
A ak to nevieš urobiť kvôli nim, ani kvôli sebe, urob to kvôli Kristovi. On sa s obľubou stotožňuje s "náhodnými" okoloidúcimi.
 |
| https://pixabay.com/sk/photos/tehlov%C3%BD-dom-okno-dvere-lavi%C4%8Dka-1167727/ |
