Jedna z podôb milosrdenstva

Narodenie Jána Krstiteľa

Zaujala ma jedna veta z dnešného evanjelia. Lukáš hovorí, že keď Alžbeta porodila svojho syna Jána, príbuzní to vyhodnotili tak, "že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo" a radovali sa s ňou.
Alžbeta a jej manžel sú bezdetní starci. Bezdetnosť bola v starovekom Izraeli niečím ponižujúcim. A okrem toho určite obaja túžili po dieťati len preň samé, nie pre nejaké spoločenské uznanie. No teraz sú už starci. Nejako sa s tým všetkým vyrovnali a nepotrebujú dieťa preto, aby upevnili svoj vzťah, aby naplnili svoju túžbu alebo aby sa zabezpečili na starobu... Veď je veľmi pravdepodobné, že odídu skôr, bež ich syn vôbec dorastie. Dnes by matku vo veku Alžbety šikovali na potrat a všetci okolo by si ťukali na čelo.

A predsa mali tí ľudia vtedy pravdu: Pán im prejavil svoje veľké milosrdenstvo. Vlastne každé dieťa, ktoré prichádza na svet (a v našej krajine ich je stále /percentuálne/ menej), je znakom Božieho milosrdenstva, toho, že to s ľuďmi nevzdal. Zvlášť v čase, keď sú deti odmietané.

Samozrejme, že každé dieťa znamená aj nepohodu, ťažkosti, problémy, riziko a neviem čo ešte... Aj pre Alžbetu a Zachariáša tehotenstvo znamenalo obrovské riziko a narodenia dieťaťa znamenalo koniec vyhliadky na pokojný dôchodok. Ale ich príbuzní a susedia vedeli, čo je najdôležitejšie: "Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou."  
Posledné, čo nejakí čerství rodičia potrebujú počúvať, je horekovanie nad tým, aké ťažkosti ich čakajú. Potrebujú, aby sa s nimi príbuzní a susedia radovali. A ak treba, aby im poskytli všetku pomoc, ktorú môžu.

Lebo každé dieťa je prejavom Pánovho milosrdenstva. A zďaleka nie len voči rodičom.