O cibuli a lane

Nanebovstúpenie Pána

Bola raz jedna žena, ktorá... No povedzme to takto: nepodarilo sa ju zachrániť pred peklom. Ale jej anjel strážny to nevzdával. Dookola listoval v jej knihe života. A bola vám to riadne hrubá kniha, ale žiadne povzbudivé čítanie. Až raz konečne niečo našiel. S nadšením utekal za Ježišom. Volal: "Mám to, našiel som..." 
"Čo si našiel?" pýtal sa Ježiš. "Dobrý skutok, ktorý urobila. Vieš, raz darovala žobráčke cibuľu." Hovoril anjel. "No tá cibuľa..." pokračoval Ježiš. "Vieš, ako to s ňou bolo. Ona ju po tej žobráčke hodila, aby mala od nej pokoj. Ale skúsme to."
www.dengarden.com
A tak anjel vzal cibuľu a s víťazoslávnym výrazom tváre sa s Ježišom vybral k pekelnému močiaru. To vám bolo miesto. Asi by to mohli byť bahenné kúpele, ale tí ľudia tam. Boli na seba navzájom odporní. Proste aké peklo robili jeden druhému na zemi, také si navzájom spôsobovali aj po smrti.
Anjel si vyhliadol ženu, ktorú chcel zachrániť. Zavolal na ňu. A potom to už išlo ako v tej rozprávke o ťahaní repky. Ježiš držal anjela, anjel cibuľu a za cibuľu sa chytila žena. A Ježiš ťahal.
Lenže tu nastal ten pekelný problém. Žena nebola repa a tí ostatní obyvatelia pekla neboli pasívnou hlinou. A tak sa všetci na ňu navešali, chceli sa nechať vytiahnuť tiež. A ona sa všelijako vrtila, kopala a kričala, aby sa pustili, veď je to jej cibuľa..., až sa cibuľa roztrhla a žena čľupla beznádejne naspäť.*

Peklo. To je tá prvá katastrofa, z ktorej nás Ježiš vyťahuje. Dobré skutky pomáhajú, sebectvo to celé kazí.
Hriech. To je druhá hrôza, z ktorej nás chce Ježiš vyslobodiť. A na vyslobodenie z hriechov dokonca netreba ani dobré skutky, stačí na to úprimná ľútosť a ochota k zmene.

www.qumran2.net
Nebo. A napokon nebo je to, kam nás chce Ježiš dostať. Je to viac, než opak pekla. A s hriechmi sa tam nedá. Ani so sebectvom. 
Ježiš vystupuje do neba, aby nás potiahol za sebou. 
Pekne to vidno na tom Fanovom obrázku: To lano, na ktorom je Ježiš priťahovaný do neba, končí pri ľuďoch. Stačí sa ho chytiť. Ešte že sa Duch Svätý v podobe holubice ponáhľa pošepkať ten nápad učeníkom. Inak by tam stáli s otvorenými ústami asi do konca sveta.

Chyť sa Ježiša, jednou rukou sa ho pevne drž (pridŕžaj). A druhou chyť niekoho, kto je nablízku. On chytí ďalšieho a ten ďalšieho... A ani sa nenazdáš a budeme všetci v nebi. Neboj, lano je dosť pevné.



Všemohúci Bože, naplň nás svätou radosťou a vďačnosťou, lebo nanebovstúpenie tvojho Syna je aj naším víťazstvom; pevne dúfame, že aj my, ako údy jeho tela, vojdeme do večnej slávy, kam nás predišiel on, naša Hlava. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.



_____________________
* Rozprávka samozrejme nie je moja, len som ju upravil pre deti...