Apoštol Matej
Kedysi sa o aristokratoch hovorilo, že majú modrú krv.* Bol to pekný symbol, ktorý naznačoval, že šľachtici sú v niečom výnimoční a zároveň že tá výnimočnosť nespočíva v niečom, čo by nebodaj získali vlastnými schopnosťami... Lebo na farbu vlastnej krvi máme naozaj vplyv len minimálny.
Preto človek zostával šľachticom aj keď bol chudobný ako kostolná myš. A dokonca aj vtedy, keď sa spreneveril svojej dôstojnosti, morálne upadol a nebol dosť sľachetný, aby mu titul šľachtic prináležal.
Spomenul som si na to pri dnešnom žalme: "Pán si ma vybral spomedzi chudobných... Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat, vedľa kniežat svojho ľudu."
To nie je žiadne socialistické rovnostárstvo, ktoré zruší aristokraciu a to, čo je vznešené, zašliape do prachu, aby si boli všetci rovní... Ani kapitalistické (či neviem aké), ktoré s obľubou zamieňa vznešenosť za snobské bohatstvo.
To je povýšenie v dôstojnosti. Pán nezhadzuje kniežatá do prachu medzi obyčajných... On jednoduchých a obyčajných povyšuje a robí ich výnimočnými. Používa nepoužiteľných a počíta s tými, ktorí nemajú na to.
On nezmení farbu ich krvi. On im dáva svoju krv. Ani nezmení ich mľandravé, slabé alebo obézne telá... On im dáva svoje telo. A to je viac, než modrá krv a skvelá postava.
Tak nejako to bolo aj s Matejom, ktorého voľbu za apoštola pripomína dnešná liturgia. A tak nejako je to aj s nami. Pamätaj si Ježišovo uistenie: "Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás." Teba.
____________________
* Ottův slovník naučný (s. 494) hovorí, že ten nápad vznikol medzi španielskými rytiermi, ktorí sa, obalení množstvom železnej zbroje, nestihli opáliť. No a cez neopálenú kožu sú lepšie vidieť modro sfarbené žily.
