Ustavičné výčitky

Katarína Sienská

V dnešnom žalme ma zvlášť osloviť jeden veršík: "Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky." Dávid (autor žalmu) trafil klinec po hlavičke. Napokon s hnevom, výčitkami, chybami a zlyhaniami má dlhodobú skúsenosť. Ako napokon my všetci.

Boh nám nevyčíta ustavične naše chyby... To je dôležité:
  1. Ustavične. Niekedy nám pripomenie naše zlyhanie. Ale len preto, aby sme sa zodvihli, prijali odpustenie, išli ďalej a menili život k lepšiemu. Nekonečné pripomínanie chýb a zlyhaní, ktoré nevedie nikam, len k ďalším chybám a zlyhaniam..., je od Zlého, nie od Boha. Boh sa nevŕta v tvojich zlyhaniach. Nerob to ani ty. Príjmi odpustenie, naprav, čo sa dá napraviť a vykroč k zmene.
  2. Nevyčíta nám... Boh nevyčíta druhým chyby. Nerob to ani ty. Pripomenúť, upozorniť, pozvať, motivovať..., to áno. Zatvárať oči v mene falošnej tolerancie, to nie. Predsa len je rozdiel medzi nekonečnými výčitkami, ktoré len zraňujú, a láskavým upozornením. Pamätaj na to.
pixabay.com/2585072/