Šetri sekeru na horšie časy...

pixabay/3542002/

Pôst-03 NE C

"Ktosi mal vo vinici zasadený figovník..."  To je ale rozum! Načo je komu vo vinici figovník?! Môže predsa vinici uškodiť: berie z pôdy živiny, vrhá mohutný tieň, jeho ovocie je lákadlom pre vtáky... To všetko je nebezpečné pre vinič. A o vinič a hrozno predsa vo vinici ide.
Čo ak sme tou vinicou ty alebo ja? Každému z nás sa v živote objavujú okolnosti, skutočnosti a  situácie, ktoré tam na prvý pohľad nepatria. Len vyčerpávajú. Ničia. Môže to byť pokazený vzťah - na čo manželstvo, ktoré nie je tým, čím má byť? Môže to byť sklamanie zo školy - načo študovať to množstvo vecí, ktoré mi nikdy na nič nebudú? Okolnosti v práci - to máš celý život stráviť v tomto neperspektívnom zamestnaní? Choroba, ťažkosti, problémy, strach, neistota, komplexy... Čokoľvek, čo ťa len oberá o pokoj, sily, istotu..., a nič ti to nedáva.

Alebo že by predsa? Figovník uprostred vinice totiž má zmysel. Aj keď vyčerpáva pôdu a vrhá tieň na strapce hrozna. Nejaké vtáky vo vinici budú tak či tak. A sú tam potrebné. Tak nech sa kŕmia radšej figami. Tie im chutia viac, než hrozno. Figovník vo vinici je finta, ktorej len málokto rozumie. A predsa má zmysel.
A čo ak tie okolnosti, v ktorých si sa ocitol, predsa len majú úlohu, ktorej nerozumieš? Čo ak je napríklad tvoje manželstvo, akokoľvek ťažké, dôležité? Napriek tomu, že ti to celé nedáva zmysel. Počkaj s tým výrubom. Neprenáhli sa!

"Ktosi mal vo vinici zasadený figovník..." Rozmýšľam nad tým, kde sa tam vlastne ten figovník vzal. Možno ho vysadil vinohradník. A mal preto jasný zámer. Možno ho tam zasadil sám majiteľ. Trochu bez rozmyslu, nezodpovedne. A možno je to niečo, čo zdedil po predchádzajúcom vlastníkovi.
Podobne je to aj s tvojimi okolnosťami. Možno si ich zdedil, možno sú dôsledkom tvojho vlastného, nie práve zodpovedného konania. A možno to bol od začiatku zámer Krista. Nie to, aby si sa trápil a žil v nepokoji. Aby to prinieslo v tvojom živote väčší úžitok.

"Vytni ho!" Veď áno, ty si pánom svojho života. A veľa vecí sekera "vyrieši". No ešte viac skomplikuje. Rozvody, rozchody, opúšťanie, prepúšťanie... proste akékoľvek preseknutia,  obyčajne okrem úľavy prinášajú aj ďalšie ťažkosti, s ktorými treba žiť. A čo tak skúsiť alternatívu: okopať a pohnojiť? 
Trochu iný príklad. Niekto sa pýta: Načo chodiť na omšu, keď mi to aj tak nič nedáva? Nedáva? Alebo nevieš, necítiš, že by ti to niečo dávalo? To môže byť totiž rozdiel. A na druhej strane možno by si mohol niečo sám urobiť, aby to bolo inak (jeden tip je aj v tejto knihe, v stati o omši:-).

"Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie." Je to paradoxná situácia keď zamestnancovi (vinohradník) záleží na na niečom viac, než zamestnávateľovi (majiteľ). Okopávať a hnojiť, znamená predsa viac práce. No vinohradník nie je hlupák. On je odborník.
Ak ti Kristus hovorí, aby si počkal a nič nepresekával (viď napr. desatoro), počúvni ho ako odborníka. On ťa v tom nenechá samého. Možno neodstráni tvoj problém (či už skutočný, alebo domnelý), ale dá tvojmu životu novú silu (okope a pohnojí). On ti rozumie lepšie, ako si rozumieš sám. Ver mu! A vydrž.

PS: Pôvodne som si na dnes pripravil iný príhovor. Ale ráno som si pozrel jedno zamyslenie. A hoci bolo o niečom inom, jedna myšlienka mi nedala pokoja. Toť to zamyslenie: