Pôst-01 PI
Včera som čítal v jednej knihe:
Pamätáš sa na deň, keď som rozbila tvoje nové auto? Myslela som, že budeš kričať a zúriť, ale ty si to neurobil. A keď som ťa dotiahla na pláž a ty si hovoril, že bude pršať pršalo? Myslela som, že mi to budeš vyčítať. Ale ty si to neurobil. Pamätáš, keď som sa bavila s inými, aby si žiarlil. A ty si žiarlil. Myslela som vtedy, že ma necháš, ale ty si to neurobil. Pamätáš, keď mi raz padol čučoriedkový koláč na tvoje nohavice... myslela som, že mi vynadáš. Ale ty si to neurobil. Alebo keď som ti zabudla povedať, že na tú slávnosť máme prísť vo večerných šatách, a ty si prišiel v džínsoch? Myslela som, že ma už opustíš, ale ty si to neurobil. Mal si so mnou trpezlivosť, chránil si ma, miloval... Chcela som ti toho toľko povedať, keď sa vrátiš z Vietnamu...* Ale ty si sa nevrátil. R.I.P.
Pripomenulo mi to dnešné liturgické čítania. Evanjelium, v ktorom nám Kristus pripomína, aby sme sa zmierili, kým je ešte čas: "Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste..." Zajtra sa možno už zmieriť nebudete môcť. Lebo on odíde. Alebo ty. Na večnosť.
A potom pripomína to aj prvé čítanie. Toho Boha, ktorý má s nami trpezlivosť, chráni nás a miluje... Aj keď rozbíjame čo sa dá, neberieme vážne čo hovorí a potom skučíme, lebo to zle dopadlo. Aj keď koketujeme so zlom. Aj keď sme sami príčinou, pre ktorú mu iní neveria alebo ho znevažujú... Proste keď zase raz robíme niečo, za čo by nám patril prinajmenšom blesk z jasného neba, čo by premenil XY kíl živej váhy na kôpku popola. Bezbolestne. V sekunde. Ale on to neurobil.
 |
| www.parrocchiasmb.it |
__________________
* S hrôzou som zistil, že niektorí nevedia. Tak len pre istotu: myslí sa tu vojna vo Vietname, z ktorej sa ten americký vojak nevrátil.
