Pôst 01-PO
Niekedy to môže vyzerať, akoby svätosť spočívala v dosiahnutí nejakého počtu bodov. "Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý," zaznieva v dnešnom prvom čítaní. A Boh pokračuje:
- "Nekradnite. Neluhajte a nepodvádzajte " Paráda, hneď tri body.
- "Nebudeš falošne prisahať." Bod.
- "Nebudeš potupovať svojho blížneho, ani ho nebudeš okrádať." Výborne, ďalší bodík k dobru.
- "Hluchému nebudeš zlorečiť a slepému nenastavíš prekážku." To by mi ani nenapadlo. Dva body.
- "Na súde nebuďte nespravodliví." A čo som sudca? Bod.
- "Nebudeš osočovať ani ohovárať." Nooo, tak budem mať o dva menej, hádam mi to nejako prejde.
- "Nenos vo svojom srdci nenávisť..." To nie ja, to on. Tu si bod zaslúžim.
- "Nepomsti sa.“ Samozrejme, bod.
SPOČÍTANÉ: Desať z dvanástich, to by mohlo stačiť, či? Stačiť k čomu? A stačiť komu?
Musíme sa vrátiť na začiatok, na Sinajskú púšť, kde tie slová prvý krát zazneli a dobre si obzrieť tých, pre ktorých sú určené. Komu to Boh cez Mojžiša hovorí?
Bývalým otrokom, národu, určenému na genocídu, otrhancom, ktorí sa len zázrakom pred pár týždňami dostali na slobodu. Ľuďom, ktorým sa nikdy nedostalo žiadnej výchovy, tobôž nie vzdelania. Ľuďom, čo nikdy nevlastnili nič, ani svoj život a mali len to, čo si ukradli a nedovolili iným ukradnúť. Ľuďom, ktorí mali byť vyvraždení len preto, že ich bolo zrazu v Egypte veľa. Taký človek ti poprie aj nos medzi očami, spravodlivosť nezažil ani z rýchlika a túžba po pomste je možno jediné, čo ho celé roky udržalo pri živote.
Pre týchto ľudí naučiť sa nekradnúť, neluhať, nepodvádzať..., je každodennou robotou najmenej na štyridsať rokov. A budú svätí, keď sa im to aspoň ako tak podarí.
Na rozdiel od nich, teba i mňa od malička učili, že nemáme kradnúť, luhať, podvádzať a že pomsta je odporná, i keď chutí sladko... Ani ty ani ja nemôžeme povedať, že sme nevedeli alebo nezažili... Ak ty alebo ja, alebo ktokoľvek vychovaný v našej kultúre robí čokoľvek tých vymenovaných vecí, je to neporovnateľne horšie.
Jeden príklad (akokoľvek nás to vytáča a zdá sa nám to nefér, skús na chvíľu odložiť emócie): ak by ukradol rómsky puberťák, ktorému sa nikdy nedostalo slušnej výchovy, niekomu hodinky, nebolo by to ani zďaleka takým previnením, ako keby sme ja alebo ty čmajzli v obchode jeden rožok. Vedome. A je to fér. Lebo kto viac dostal (ty aj ja), od toho sa bude viac požadovať. Nie pred civilným zákonom, tam je to často slepo opačne. Pred Božím.
A tak to, čo je pre jedného cieľom, je pre iného štartovacou pozíciou. Kde je tvoj štart? A kde cieľ? "Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý," hovorí Pán, Boh.
 |
| pixabay.com/801940 |
