Sobota po Popolcovej strede
Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Slovo farizej sa postupom času stalo nadávkou, synonymom pokrytca. Ale tí ľudia z dnešného evanjeliového príbehu pokrytcami vôbec byť nemuseli. A na ich obhajobu musím povedať, že to (po svojom) mysleli dobre.
Mýtnici boli totiž považovaní za "odpad" spoločnosti, stratené existencie, ktoré sa z chamtivosti odrodili vlastnému národu, kolaborovali s okupantmi, kradli kde sa dalo a to všetko verejne a bez kúska hanby. Sadnúť si s niekým takým za jeden stôl, ku spoločnému jedlu, chápali farizeji ako niečo odporné, čo poškvrňuje človeka.
Ježiš prišiel s niečím dovtedy novým: odlíšil hriech od hriešnika. Hriešnikovi dal najavo, že mu na ňom záleží a že mu pomôže skoncovať s jeho hriechom. Neušiel od hriešnika, aby sa náhodou nepoškvrnil, ako to robili vtedy zbožní farizeji. Ani sa "tolerantne" netváril, že je všetko v poriadku, ako sa to dnes stále viac očakáva. Pomenoval hriech a ponúkol pomoc, ako z neho von.
Takto to musíme robiť aj my. Ale pozor, nulovú toleranciu musíme mať v prvom rade (najprv) k svojim vlastným hriechom. Inak by sa sme sa rýchlo stali sami pokrytcami. Veď nie je nič lákavejšie, ako riešiť hriechy a zlyhania tých druhých...
PS: Nemyslíš, že je ten najlepší čas na spoveď?
 |
| www.donboscofigline.it |
