Ak...

Pôst 02-PO

Keď sa niečo pokazí, automaticky hľadáme vinníka. Aj to je v poriadku. Presnejšie: je to v poriadku, ak je to hľadanie poctivé a my sme ochotní ukázať prstom aj na seba, pomenovať svoju vinu a niesť svoj diel zodpovednosti. To "AK" je kľúčové.

Prorok Daniel to v dnešnom prvom čítaní vystihol celkom presne:
"Nám, Pane, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom pristane zahanbená tvár, lebo sme zhrešili proti tebe. No Pánovi, nášmu Bohu, svedčí milosrdenstvo a zľutovanie, pretože sme odstúpili od teba a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, a nekráčali sme podľa jeho zákonov, ktoré nám dal prostredníctvom svojich sluhov, prorokov."   
Som rád, že Daniel to povedal celé. Lebo ak by chcel byť "úspešným" prorokom, ľahšie by sa presadil s takouto verziou (čítaj pozorne a nájdi všetky rozdiely): 
"Pane, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom pristane zahanbená tvár, lebo zhrešili proti tebe. Pretože odstúpili od teba a nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, a nekráčali podľa jeho zákonov, ktoré nám dal prostredníctvom svojich sluhov, prorokov."
Fantastické, nie? Stačí vynechať pár nepotrebných slov typu "nám" a "sme" a pravda je "stráviteľnejšia".  A neúplnejšia.

Lenže bez toho "AK" to nepôjde. Riešenie existuje, ale začína u nás. Tým, čo hovorí Kristus v dnešnom evanjeliu (čítaj na konci stránky).