Sú veci, ktoré sami nedáme. A ani oni nie!

Kto komu pomáha?

CR-07 PO

Za tých dvetisíc rokov sa svet trochu zmenil a ľudstvo vyrástlo. V mnohých veciach sme samostatnejší, sebestačnejší, schopnejší..., ako Ježišovi súčasníci. Lekári si vedia poradiť s mnohými choroba, neohrozuje nás hladomor a dokonca ani tie vojny už vďaka Bohu nie sú čo bývali. Ale aj tak sú situácie, keď s nami niečo zatrasie, veci, na ktoré si sami nevystačíme, trápenia, ktoré presahujú naše sily a schopnosti.

Ten muž z dnešného evanjeliového príbehu narazil na svoje hranice. Nevedel pomôcť svojmu synovi. Vtedajšia medicína (a v tomto prípade by bola bezradná aj tá dnešná) si s tým nevedela rady. Učeníci narazili na svoje hranice. Už mali svoju skúsenosť s posadnutými a vedeli, čo robiť. Ale v tomto prípade nič nezaberalo a oni len bezradne sledovali, ako duch "zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny."  

Sú zlá, s ktorými si nemôžeme poradiť bez Krista. Bez viery a modlitby to nepôjde. Žiaden Štefan, Marián, Róbert, Zuzana a dokonca ani Fero s nimi nepohnú. A v tomto zmysle je zbytočné, ba scestné sa na nich spoliehať. To ide len s Kristom.

PS: Tým nechcem povedať, že niektorí by nemohli pomôcť, aj keď o viacerých je jasné, že nie. Lebo zlo zlo vyháňať nebude, nech sa už tvári akokoľvek zbožne.