Pošli to ďalej...

pixabay/3675367

CR-07 ST

Včera som tak sedel a vymýšľal príhovor na dnešný deň. A nešlo mi to. Do toho prišiel email, že ako sa mám a tak. Tak som napísal ako sa mám, čo som robil cez deň a že práve nie a nie niečo vymyslieť na rannú školskú omšu. O chvíľu prišla odpoveď: "Povedz im, aby sa tešili a smiali, v tomto svete sú už len nešťastní ľudia."
A vtedy som si spomenul na príbeh od Bruna Ferrera: 
Sedliak silno zaklopal na dvere kláštora. Keď mních otvoril bránu, vidiečan mu dal nádherný košík hrozna.
"Brat vrátnik, toto je to najlepšie čo sa narodilo v mojej vinici. Priniesol som to ako môj dar." "Ďakujem Ti!" odpovedal vrátnik. "Hneď to odnesiem opátovi, bude sa tešiť z takého daru." "Nie! Priniesol som ich pre teba," odpovedal muž. "Pre mňa?" Skromný mních sa začervenal. Nemyslel, že by si zaslúžil takýto nádherný dar prírody. "Áno," odvetil muž, "vždy, keď som klopal na dvere, bol si to ty, kto ich otvoril. Keď som potreboval pomoc v čase, keď úroda bola zničená suchom, ty si mi každý deň dal kúsok chleba a pohár vína. Dúfam, že tieto strapce hrozna ti prinesú trochu slnečnej lásky, daždivej krásy a zázraku Boha, pretože je to On, kto dal, aby vyrástlo tak nádherne."
Hrozno bolo nádherné a mních sa rozhodol, že ho predsa len odnesie opátovi, ktorý ho vždy povzbudzoval múdrymi slovami.
Opát bol veľmi potešený košíkom hrozna, no spomenul si, že majú v kláštore chorého brata. "Kto vie, možno mu prinesie nejakú radosť do jeho života." A tak košík odniesol jemu.
Ale hrozno v cele chorého mnícha nezostalo dlho. Spomenul si totiž na kuchára, ktorý sa o neho už dlho stará a kŕmi ho iba najlepším jedlami. Chorý si bol istý, že kuchára dar poteší. Keď mu kuchár priniesol obed, povedal mu: „Toto hrozno je pre teba, pretože vždy prichádzaš do kontaktu s plodmi prírody, budeš vedieť čo robiť s týmto Božím darom.“
Kuchár bol nadšený krásou hrozna a ukázal svojmu pomocníkovi, aké je úžasné. Tak úžasné, premýšľal v sebe, že nikto ich viac neocení ako kostolník, ktorý je zodpovedný za Najsvätejšiu sviatosť a mnohí v kláštore ho považujú za svätého muža.
Kostolník odniesol košík najmladšiemu novicovi, predsa len je v kláštore nový, najmladší a tak...
Novic si spomenul, že keď prvý krát keď prišiel do kláštora osoba, najláskavejšie ho prijal vrátnik. A tak odniesol hrozno jemu. "Jedz a vychutnaj si ho," povedal. "Celé dni tu sedíš sám, možno ťa aspoň hrozno trochu poteší, ako si ty potešil mňa."
A tak sa košík ani nie za pol dňa vrátil k vrátnikovi. Mních pochopil, že dar bol naozaj určený pre neho. A skutočne si ho vychutnal. Tak sa kruh uzavrel. Kruh šťastia a radosti, ktorý vždy jasne svieti v okolí štedrých ľudí.
Môže to byť dobrý návod, ako robiť ľudí šťastnými: pošli ďalej všetko dobré, čo dnes dostaneš. Je to síce ťažšie, než šírenie zla. Ale neporovnateľne krajšie.