Pomer 1:9

CR-06 PO

"Kain Pánovi obetu z poľných plodín. Aj Ábel obetoval z prvotín svojho stáda, z tých najtučnejších," čítaní hneď na začiatku Biblie, v knihe Genezis. O či išlo? Kedysi si ľudia viac než my uvedomovali, ako málo závisí od nich samých a ako veľa od okolností, ktorých pánom je Boh. Židia i kresťania to zvykli deliť v pomere 1:9, teda na jeden diel ľudskej práce pripadalo 9 dielov tej Božej. Asi to nie je presný pomer, v skutočnosti toho Boh vplýva (v percentách) na podstatne viac, ale to nie je dôležité. Ide o to, aký záver z toho ľudia vyvodili.
Príklad, veľmi zjednodušene: Pastierovi sa rozrástlo stádo, pribudlo 100 kusov. V tejto matematike to vyhodnotil tak, že 90 jahniat z toho je Božím darom, ktorý dostal celkom nezaslúžene. A tých desať..., to to je výsledok jeho vlastnej práce. Čo urobil? S vďačnosťou prijal tých 90 ako dar od Boha. A tých "svojich" desať daroval zase on Bohu. Ako obetu. V praxi to znamenalo, že niečo z toho spálil na oltári a časť zjedol s rodinou a pozvanými pri rituálnej hostine. Hovorí sa tomu desiatok, desať percent z príjmu
A teraz čo sa stalo. Kain aj Ábel obetovali. Kain priniesol z toho, čo sa mu urodilo na poli, Ábel obetoval to najlepšie z najlepšieho. No cítiť v tom rozdiel, nie? Nie je 10% ako 10%. 
A nakoniec sa ešte aj naštval, keď "Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu, ale na Kaina a na jeho obetu nezhliadol." Asi to tak robíme všetci, keď dostaneme dar, za ktorým cítime všetko, len nie túžbu darovať, prejdeme to s mlčaním. 

A teraz otázky: Uvedomuješ si ten pomer 1:9 v tvojom živote? A čo tvoje dary a obety? 10%? Najlepšie z najlepšieho?