Dotknúť sa...

pixabay.com

CR-05 PO

Usilovali sa dotknúť sa Ježiša, čítame v dnešnom evanjeliu. Na prvé počutie to vyzerá, že sa ho chceli dotknúť, aby ozdraveli. Ale myslím, že je to naopak. Myslím že ozdraveli, pretože sa ho dotkli.
Spomenul som si na stretnutie s pápežom. Aj tam sa ľudia tlačili pri zábranách, oddeľujúcich uličku, kade mal prejsť. A snažili sa dotknúť sa ho. Nie preto, aby ozdraveli. Aby sa ho dotkli. Dotyk robí zázraky.

Znie to zvláštne, ale dotknúť sa je viac, než byť zdravý. Niekedy to vidím, keď navštevujem starých, chorých a nevládnych. Myslím tých, ktorí pochopili, že to už inak nebude. Že už nebudú zdraví. Keby mohli, keby mali takú možnosť, brali by to samozrejme všetkými štyrmi. Ale sú zmierení s tým, že taká možnosť nie je. Čo je na nich výnimočné je, že túžia po dotyku. Prinesiem im sväté prijímanie, Telo Kristovo a oni sa dotknú Ježiša. Alebo presnejšie Ježiš sa dotkne ich. Ich perí, jazyka, najhlbšieho vnútra...
Keď odchádzam, nie sú zdravší. Ale sú silnejší. Nezmenšili sa ich ťažkosti, ale vzrástla ich sila ťažkosti premáhať. Lebo sa ich dotkol Boh. Tak to Boh robí. Obyčajne nezmenšuje naše problémy. Radšej nám dáva silu k ich prekonaniu. 

PS: Keď sa dotkneš človeka, čo sa trápi, keď ho chytíš  za ruku... jeho problém to neovplyvní a jeho bolesť to nezmenší. A predsa mu to trochu pomôže. Nie tak, ako dotyk Krista. Inak, tak, ako tvoj dotyk.