Katedra svätého Petra
Od štvrtého storočia sa v Ríme slávi 22. február ako deň, keď sa apoštol Peter ujal správy rímskeho biskupstva. Keď novým spôsobom prijal svoju zodpovednosť a identitu a pre obyvateľov Ríma sa stal skalou (meno Peter, ktoré dostal od Ježiša, doslova znamená skala). A odvtedy máme neprerušenú líniu rímskych biskupov, ktorí postupne zaujímali jeho miesto. Až po dnešného, pápeža Františka. Ten je v poradí 266.
Občas mi príde pápeža ľúto. Je slávny, známy, múdry... A je sám. Myslím v tom zmysle, že je jediný na svete. Vždy len jeden s týmto poslaním, identitou a zodpovednosťou.* Ježiš o ňom hovorí, že je skalou. Pápež teda musí byť pevný, silný, aby sme sa všetci mohli o neho oprieť. Akoby niesol na sebe ťarchu celého sveta. On sa môže oprieť len o Krista.
Na druhej strane verím, že Boh s poslaním dáva aj milosť, silu pre jeho naplnenie. A tak predvčerom Ján Pavol II., včera Benedikt a dnes František plnia svoje poslanie byť skalou, hoci sami sú len krehkí a slabí, a ľudsky by na to nikdy nemali. Žiaden človek na to nemá.
Peter a všetci pápeži, a to boli v histórii aj takí, za ktorých sa hanbíme, sú výnimoční. Nie vždy tým, čo dokázali. Určite však tým, čo cez nich dokázal Kristus. A to sa vlastne netýka len pápežov. To platí aj o tebe.
______________________
* Ja viem, že máme aj emeritného pápeža. Ale to je už predsa len niečo iné.
