Timotej a Títus, biskupi
"Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!" Dnes už necítime, že by sme boli odkázaní na žatvu. Väčšina z nás niečo také ani nezaregistruje, maximálne si tak všimneme kolóny, spôsobené presúvajúcimi sa kombajnmi. Ale inak nás to netrápi. Neurodí sa tu, urodí sa inde...
A podobne nás väčšinou nevzrušujú ani Ježišove slová o veľkej žatve a nedostatku zamestnancov. Nás sa to netýka. Je to naozaj škoda, že niekde tam za morom veľa ľudí nebude počuť o Kristovi..., ale to nie je náš problém...
Lenže takto to celkom nie je. V minulosti ľudia s napätím očakávali na výsledok žatvy. Všetci, aj roľníci, aj remeselníci, aj obchodníci... Pretože od toho, aká bude žatva, záviselo aký bude ich život. A nechať obilie na poli len preto, že nebolo dosť robotníkov..., také niečo bolo nepredstaviteľné. Ešte aj vojenské ťaženia sa plánovali tak, aby boli vojaci na jar a na žatvu doma. Lebo na čo je komu vyhraná vojna, ak by po nej nasledoval hlad?
Ak nebudeme sa nebudeme dávať Pánovi k dispozícii na jeho žatvu, príde duchovný hlad. Nie niekde v misijných krajinách. U nás.
Čo robiť? Povedz Kristovi: Tu som, pošli ma. Nie som profesionál, neviem chodiť s kombajnom. Ale som ochotný ísť všade, kam ma pošleš. A Kristus ti nejakú prácu na svojej žatve určite nájde.
