Pokloň sa a otvor svoju pokladnicu...

Zjavenie Pána

Od narodenia Pána prešiel už nejaký čas. Nevieme, či Jozef medzitým prestaval maštaľku na lepšie bývanie, alebo sa pre nich konečne našlo miesto... No Matúš hovorí, že keď mágovia dorazili do Betlehema, "vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu."  

Napadlo mi, že pre domácich to musel byť šok. Len si to predstavte, do domu vám bez ohlásenia vpadne zopár prostodivne oblečených chlapov, evidentne sú to cudzinci, nepoznajú miestny jazyk, nemajú tlmočníka... Domácim mohlo preletieť mysľou čokoľvek. 
Napríklad otázka: "Čo tu títo chcú?! Nie sú nebezpeční?" Opatrnosť je samozrejme na mieste, veď to mohli byť Herodesovi špehovia. No aj opatrné prijatie môže byť láskavé. Buď opatrný. Ale nech sa nikdy opatrnosť alebo nedôvera nezamieňa s nenávisťou. Dobre na to myslieť napríklad aj v týchto rokoch hrnú do Európy utečenci z východu a juhu a na Slovensko prichádzajú za prácou cudzinci. Láskavá opatrnosť je na mieste. Nenávisť, bezdôvodné odmietanie a hlúpe predsudky, rovnako ako ľahkovážnosť, rozhodne nie.  

Mudrci vysvetľovali v Jeruzaleme, prečo prišli: "Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť." Ale v Betleheme mlčia, len robia, prečo prišli: "Padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu." 
Staroveký historik Herodotos hovorí, že keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa. No ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Kráľ sa len tak pred niekým nepokloní. Ani skutočný učenec, vedec, odborník (niekde do tejto kategórie asi spadajú naši mudrci). Títo rovno padli na zem, na tvár. Sklonili sa tak, ako človek klania Bohu.
Preto dnešný sviatok nazývame Zjavením Pána. Veríme, že tí mudrci v príbehu zastupujú národy východu i západu, severu i juhu, ktoré v Kristovi spoznali Božieho syna. Veríme, že tí "traja" pred betlehemskou maštaľkou zastupujú aj nás. To je napokon to, čo píše Pavol v dnešnom druhom čítaní Efezanom: "Zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo... že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium."   

Mudrci hovoria: "Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť."  A Cirkev v Modlitbe dňa dodáva: "Bože, ty si dnešného dňa svetlom hviezdy zjavil svojho Syna národom; aj my sme ťa už poznali svetlom viery..."
A mne nedá (aspoň pri omši to urobím) nepoložiť tú otázku: "A ty si dnes prečo prišiel? Prečo si prišla?" 
  • Pokloniť sa? Komu, čomu a prečo? Pamätaj, že aj Herodes tvrdil, že sa chce pokloniť. A nakoniec sa z toho vykľula len snaha za každú cenu si udržať politickú moc. A dnes sa zdá, akoby sa mnohí rodičia a veľká časť spoločnosti, zaiste s dobrými úmyslami, no ľahkovážne a bez rozmyslu, len pod vplyvom emócií, klaňala deťom. A prvé skúsenosti ukazujú, že to neveští nič dobré. 
  • Prišiel si priniesť svoje dary? Čo, komu, čomu a prečo? Aj to sú dôležité otázky. Pretože až naše úmysly dávajú darom tú pravú hodnotu. Alebo ju deformujú.

V našom farskom betleheme máme akoby dve skupiny klaňajúcich sa. Vľavo sú pastieri, vpravo králi. Pastieri prišli, lebo rozoznali hlas anjela: "Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." Boh k nim prehovoril cez zjavenie.
Tí druhí (mudrci) objavili Krista ako záhadu. Spozorovali hviezdu a išli za ňou. Nepočuli Boží hlas, do ich životov nevstúpili anjeli... A predsa našli novonarodeného kráľa a podobne ako pastieri, aj oni sa sklonili a dali mu svoje dary. Boh k nim prehovoril cez svoje stvorenie.

Obidve cesty sú rovnako dôležité a obe majú rovnakú dôstojnosť. Nech už bola tvoja cesta ku Kristovi akákoľvek, skloň sa pred ním a daj mu svoje dary.