07. január
Hoci to nemusí byť zrejmé na prvé prečítanie, dnešné evanjelium nádherne zapadá do vianočnej mozaiky. Ježiš sa presťahoval. Na tom ešte nie je nič zvláštne, niektorí z nás sa sťahujú aj desaťkrát za život. Dôležité je, kam sa presťahoval.
Ježiš sa presťahoval do Kafarnauma, do kraja, ktorý pôvodne patril izraelským kmeňom Zabulon a Neftali. No tí sa z babylonského zajatia nevrátili a Izraeliti, ktorí tu zostali, sa priveľmi premiešali s pohanmi. Matúš to výstižne opisuje, použijúc citát od Izaiáša: „Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
Na prvé počutie to znie pohrdlivo. Až kým si neuvedomíme, že Matúš sám bol Galilejčan z Kafarnauma. On sám žil v tom temnom kraji smrti, bol verejne známym hriešnikom, celé dni vysedával na mýtnici, vyberal poplatky pre Rimanov a kradol pre seba.
Všetko sa zmenilo, keď do jeho života i do životov Kafarnaumčanov vstúpil Ježiš. Ľud v temnotách – tí na okraji, pomýlení a zrastení s temnotou hriechu – uzrel veľké svetlo. Ježiš sa zase raz presťahoval do maštale, aby ju prežiaril svojou prítomnosťou, aby pozýval k zmene, k pokániu.
Vianoce sú aj o vstúpení do temnej zatuchlosti našich maštalí. Boh chce vstúpiť do tvojej maštale, do tvojho Kafarnauma. S výzvou na veľké upratovanie a premenu: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Pretože on má moc premeniť maštaľ na dom. Spomeň si na ten drobný detail: pastieri našli dieťa v maštali, no mudrci v dome. Pozvi ho dnu, aj tam, kam by si žiadnu návštevu nikdy nevpustil...
