Žiarivé vzory...

Svätá rodina

Rozmýšľam nad betlehemom v našom kostole. V pozadí drevený prístrešok pre zvieratá aj s právoplatnými nájomníkmi: oslík, na ktorom sa priviezla Mária, vôl, ktorý je tam doma a ovečka, dar od pastierov. Aspoň tak to poznáme zo zľudovelých verzií vianočného príbehu.


A rodinka, Jozef s Máriou a novorodencom, čo o pár hodín aj oficiálne dostane meno Ježiš. Traja ľudia, bez ktorých by neboli Vianoce. Traja, ktorí nepatria do maštale. Tam napokon nepatrí žiaden človek. Ale už je to raz tak, inde pre nich nebolo miesta. Stáva sa to žiaľ aj dnes, že rodina nemá miesto, ktoré jej patrí. Ty maj vždy miesto aj pre cudzie rodiny.

Nerozumiem kompozícii, ale páči sa mi, že pastieri aj mágovia zostali vonku, predo dvermi. Svätá rodina v našom betleheme je otvorená, no zároveň si uchováva svoje súkromie a intimitu. Oboje je dôležité, otvorenosť, aj súkromie. Aj keď sa zdá, že dnes to máme nejako poprehadzované. Pribúdajú domy, obohnané nepriedušnými plotmi, s bezpečnostnými dverami a zámkami. Neviem, či to účinkuje na zlodejov. Ale ľudia sa rozhodne navštevujú stále menej. A na druhej strane sa to naozaj súkromné a intímne prepiera na facebooku a twiteri. Chráň aj súkromie druhých.


A potom je tú tá hlboká pravda o manželoch. Pretože aj keď to niekedy prehliadame, Jozef a Mária sú manželia. Obaja sú zahľadení na novorodenca. Tak je to v poriadku. Ten malý človiečik sa práve tak nejako vklínil medzi nich a kompletne im poprehadzoval život. Mária je bližšie k jasličkám. Tak to proste je, mama musí byť bližšie. Jozef vyzerá trochu chlapsky bezradne, akoby len opatrne nakúkal, čo sa to deje. Aj to je v poriadku. Napokon nie sú svätí preto, že by boli najmúdrejší a najšikovnejší. Najbližšie roky sa budú dennodenne učiť byť rodičmi a manželmi. Sú svätí aj preto, že toto každodenné štúdium nezanedbali.

Zariadenie tohto dočasného príbytku je pomerne skromné, žiaden gauč, TV s uhlopriečkou 75", ani wifi. Dokonca ani chladnička. A sprchu radšej ani nehľadám. Jasné, dnes by sme tak už nevedeli žiť a pre nich to nebolo zase tak mimoriadne. 
Ale aj tak. To zariadenie, či skôr nezariadenie, nás upriamuje na to, čo robí rodinu rodinou. Nie gauč, telka, ani plná chladnička. Dokonca ani vlastný byt alebo dom. Rodinu robia rodinou rodičia a deti.

Keby sme Jozefa trochu posunuli k Márii, jeho pohľad by patril iba jej. Pohľad milujúceho manžela na milujúcu manželku. Aj to patrí k manželom. Totiž otázka, čo budú robiť potom, keď ich deti odídu. A ten odchod detí zďaleka neznamená len ich dospelosť a vstup do manželstva. To odchádzanie začína už tým, že sa deti naučia chodiť ;-) Odchádzanie detí je výzvou pre manželov k ich novému zbližovaniu sa. 


Ozaj a načo sú nám vlastne tie betlehemy? Dnešná modlitba dňa ukrýva jednu z odpovedí. To preto, že potrebujeme žiarivé vzory. "Nebeský Otče, ty si nám dal Svätú rodinu ako žiarivý vzor; láskavo dopraj, aby sme ju nasledovali vo vzájomnej láske a v rodinných čnostiach, a tak dosiahli večnú blaženosť v tvojom nebeskom domove."

A vieš čo? Myslím, že by sa nám zišlo viac žiarivých vzorov, viac svätých rodín, ktoré môžeme nasledovať v láske a v rodinných čnostiach. Berieš túto výzvu?