ADV-02 SO
"Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli," vysvetľuje Ježiš učeníkom v dnešnom evanjeliu. A my myslíme, že pritom naráža na Jána Krstiteľa. Ani v ňom nespoznali Eliáša a urobili si s ním po svojom, Herodes ho dal vo väzení sťať. Dobehol ho osud proroka.
Rozmýšľal som nad tým, prečo nás Boh necháva v neistote. Nebolo by jednoduchšie, keby v jednom momente zaznel z neba nespochybniteľný hlas, ktorý by všetkým ľuďom raz a navždy vysvetlil, že Ján Krstiteľ je Boží prorok s autoritou Eliáša? Všetky pochybnosti by boli ta tam, bol by pokoj a Ján by sa mohol naplno venovať svojej robote.
No práve. V tej chvíli by sme boli postavení pred radikálnu voľbu, či poslúchneme Boha alebo nie. Bez pochybností a neistoty.
Neposlúchnuť v neistote nie je také isté previnenie ako neposlúchnuť v istote. A naopak: poslúchnuť, zachovať vernosť Bohu aj keď si nie sme ničím istí, je väčší prejav lásky. Boh nás pozvaním k viere chráni.
