ADV 02 NE C
Kristus príde. Môže to byť dnes, zajtra, o tisíc rokov... Ale raz príde. A všetci sa toho dožijeme, aj keby prišiel celé stáročia po našej smrti. To nie je strašenie, to je skvelá správa. Každoročne sa v adventnom období do 17. decembra pripravujeme na jeho druhý príchod. A keď sa to konečne stane tak povediac naostro a ty budeš, verím že spolu s nami ostatnými, vchádzať do nebeského kráľovstva, možno si budeme spievať dnešný žalm, pútnickú pieseň, ktorá pripomína návrat zajatcov z vyhnanstva. Budeme oslavovať Boha, lebo bude o nás platiť: "Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť." Lebo, ako nám to pripomínajú Izaiáš a Ján Krstiteľ: "Každé telo uvidí Božiu spásu."
Čo môžeš urobiť, aby to bolo čím skôr? Nie aby si čím skôr zomrel. Aby čím skôr prišiel Pán! Ján Krstiteľ hovorí: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
Aby sme správne rozumeli, Kristus nepotrebuje naše terénne úpravy, môže prísť kedykoľvek. My sa potrebujeme pripravovať seba i svet na jeho príchod. Možno preto ten moment odkladá, lebo ešte nie sme pripravení. Ale pozor, donekonečna sa to odkladať nedá, lebo náš čas, tvoj i môj v tomto svete, je obmedzený. Neviem, či si to uvedomuješ, ale raz zomrieš. Dobre na to pamätať. Aj preto to kedysi písali nad brány cintorínov: "Memento mori."
Urob z pripravovania sa svoj životný štýl. Vieš, vyrovnať chodníky, vypĺňať doliny a zrovnávať kopce zo zemou..., to trvá strašne dlho dokonca aj dnes, v dobe ťažkej techniky a častých volieb, pred ktorými sa chvíľu pracuje viditeľne (okato je asi lepší výraz) intenzívnejšie. A na duchovnú premenu seba a sveta nemôžeš nasadiť techniku ťažkého kalibru.
Vyrovnávať chodníky, vypĺňať doliny a zrovnávať kopce zo zemou... je v tomto zmysle každodenná robota na celý tvoj život. Aj môj.
Ako pripravovať cestu? Ján, citujúc Izaiáša, zdôrazňuje tri úlohy: Vyrovnávať chodník, vyplňovať doliny a znižovať kopce. Čo to môže znamenať?
1. Vyrovnávaj chodníky. Čím dôležitejšia cesta, tým priamejšia. Lesné chodníky bývajú kľukaté, obchádzajú balvany, húštiny, rokliny a potoky. Na rozdiel od diaľnice, ktorej musia všetky prekážky ustúpiť. A čo cesta, ktorou každý deň či týždeň kráčať v ústrety svojmu Bohu? Možno nastal čas odstrániť niektoré prekážky, ktoré ťa doteraz zdržovali a spomaľovali. Ozaj, čo ťa zdržuje v tvojom vzťahu s Bohom? Alebo možno bude treba premostiť nejakú tú roklinu. Na to skvelé napríklad denné čítanie Svätého písma. Možno by si mohol vyhĺbiť tunel, teda vstúpiť do temnoty v sebe a vpustiť tam viac svetla. Na to skvelým prostriedkom spoveď.
2. Vyplňuj doliny. Doliny môžu symbolizovať prázdno v nás, ktoré sa dá vyplniť len Bohom. Daj viac priestoru Bohu, v skutočnosti on je tým, po čom túžiš. Ak túžiš po úspech, tvoj životný úspech je v Bohu. Ak po vzťahoch, tá túžba je len tieňom tvojej túžby po ňom. A tak by som mohol pokračovať.
3. Znižuj kopce. Kopec, to môže byť všetko to, čo ťa oberá o sily a pritom nevedie k cieľu. Je to ako na turistike. Niekedy dostať sa na vysoký kopec s úžasným výhľadom znamená najprv prekonať niekoľko menších, na ktorých ťažko nájsť niečo zaujímavé. Čo ťa vysiľuje? Ak to vedie k cieľu, je to v poriadku. Ak nie, je čas znižovať túto záťaž. Niektorí hovoria, že nechodia v nedeľu na omšu, lebo si chcú oddýchnuť po ťažkom týždni. Chcú tým povedať, že nedeľná omša vysiľuje. Áno, ale je vedie k cieľu, ktorým je Kristus. Na rozdiel napríklad od nedeľných nákupov, ktoré od Krista vzďaľujú. A tiež oberajú o sily.
Kristus príde. A to je dobrá správa. Príď, Pane Ježišu.
