ADV-04 NE C
Čerstvo tehotná Mária sa vybrala do hôr, k svojim príbuzným Zachariášovi a Alžbete. Alžbeta, plná Ducha Svätého, v Márii spoznáva Matku svojho Pána, budúcu Bohorodičku. A pýta sa: "Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?"
V prvom čítaní hovorí Boh cez Micheáša o meste Betlehem že z neho povstane "zvrchovaný vládca Izraela". To proroctvo sa nakoniec splnilo spôsobom, o ktorom sa zrejme prorokovi Micheášovi ani nesnívalo. V Betleheme sa narodil rovno Boží Syn. Čím si to to mesto zaslúžilo? Ničím. Nakoniec veď keď prišiel deň "D", v Betleheme nemali pre Krista miesta. Nie, nezaslúžili si to ničím.
Ani oni, ani my. To je síce nelichotivá, ale napriek tomu čistá pravda o nás. A zároveň oslobodzujúca radostná zvesť: Boh ťa hľadá, hľadá cestu k tebe, nie preto, že si neviem aký úžasný..., ani preto, čo všetko si pokazil a zbabral vo svojom živote, ale preto, že si. Nejde mu o tvoje úspechy, ani o tvoje hriechy. Ide mu o teba.
Jasné, že tvoje úspechy tú Božiu cestu k tebe značne uľahčujú. Najmä ak spočívajú v oblasti terénnych úprav, na ktoré nás vyzval Ján Krstiteľ na začiatku druhého adventného týždňa. Pamätáš: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu."
A na druhej strane tvoje i moje hriechy jeho cestu k nám značne komplikujú. Aj preto tohtoročný advent začal Ježišovými slovami, ktoré si je dobre opäť pripomenúť: "Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil."
Pán prichádza. To je tajomstvo, ktoré slávime na Vianoce. Aj keď to možno kde kto prehliadne. Dôvodom pre jeho príchod nie sú darčeky, kapor, jedlička, polihovanie na gauči a pozeranie Mrázika. Hoci to všetko má svoje nesporné čaro. Dôvodom jeho príchodu je naša premena. Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi... Vianoce sú sprítomnením toho momentu.
Aj preto dnes so žalmistom spievame: "Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení." To preto, aby nás obnovil, rozjasnil nad nami svoju tvár a aby sme boli spasení.
Ani oni, ani my. To je síce nelichotivá, ale napriek tomu čistá pravda o nás. A zároveň oslobodzujúca radostná zvesť: Boh ťa hľadá, hľadá cestu k tebe, nie preto, že si neviem aký úžasný..., ani preto, čo všetko si pokazil a zbabral vo svojom živote, ale preto, že si. Nejde mu o tvoje úspechy, ani o tvoje hriechy. Ide mu o teba.
Jasné, že tvoje úspechy tú Božiu cestu k tebe značne uľahčujú. Najmä ak spočívajú v oblasti terénnych úprav, na ktoré nás vyzval Ján Krstiteľ na začiatku druhého adventného týždňa. Pamätáš: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu."
A na druhej strane tvoje i moje hriechy jeho cestu k nám značne komplikujú. Aj preto tohtoročný advent začal Ježišovými slovami, ktoré si je dobre opäť pripomenúť: "Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil."
Pán prichádza. To je tajomstvo, ktoré slávime na Vianoce. Aj keď to možno kde kto prehliadne. Dôvodom pre jeho príchod nie sú darčeky, kapor, jedlička, polihovanie na gauči a pozeranie Mrázika. Hoci to všetko má svoje nesporné čaro. Dôvodom jeho príchodu je naša premena. Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi... Vianoce sú sprítomnením toho momentu.
Aj preto dnes so žalmistom spievame: "Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení." To preto, aby nás obnovil, rozjasnil nad nami svoju tvár a aby sme boli spasení.
