Krajina žijúcich

Spomienka Všetkých verných zosnulých: Ž 27, 1. 4. 7+8b+9a. 13-14

V súvislosti so spomienkou na verných zosnulých chápeme dnešný žalm úplne opačne ako jeho autor. Nadpis Dávidovho 27. žalmu je "Dôvera v nebezpečenstve". A presne to aj vyjadruje.
Keď Dávid spieva "O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života", má na mysli chrám v Jeruzaleme, ktorý túžil postaviť, ale Boh mu to nedovolil. Dávid by rád postavil chrám a strávil v ňom zvyšok svojho života. Ale tento úmysel sa protiví Božej vôli. Priveľa krvi je na jeho rukách...
A keď Dávid vyznáva: "Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich", má na mysli terajší pozemský život, v protiklade so šeolom, krajinou mŕtvych, s podsvetím. A šeol sa v niečom podobá nato, čo my voláme očistcom. 

My ale čítame 27. žalm inak, pretože veríme v skutočnú krajinu žijúcich, nebo, v porovnaní s ktorou je náš terajší život, len slabým odrazom. Veríme vo večný chrám, nebeský Jeruzalem..., v porovnaní s ktorým je aj ten najkrajší kostol len úbohou stodolou.

V kontexte spomienky na zosnulých môže byť 27. žalm vlastne volaním duší v očistci, ktoré už prosia a túžia len po jedinom, totiž aby už mohli bývať v dome Pánovom naveky. Je volaním ľudí, ktorí vedia, že ich miesto je nebi, v krajine žijúcich. Len ešte nie sú čistí. Ale vedia a veria, že uvidia dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
Pomôž im, aby to bolo už teraz. Získaj pre nich očistenie, odpustky pre duše v očistci.