 |
| catholicbb.org |
Ježiš berie naše modlitby vážne. Zvlášť tie, v ktorých prosíme o odpustenie, zmilovanie, milosrdenstvo. Keď ako tí desiati malomocní voláme: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!"
Aj vtedy, keď...
- Keď na neho voláme hlavne preto, že nám už tečie do topánok a inak by sme si asi nespomenuli.
- Keď je náš výkrik o pomoc vyprovokovaný skôr náhlym návalom emócií, než skutočne premysleným rozhodnutím.
- Dokonca aj vtedy, keď sme motivovaní len strachom.
- I vtedy, keď vie, že jeho odpoveď zostane bez našej odpovede, a že budeme len ďalší deviati z desiatich uzdravených.
Preto pre zmierenie stačí ľútosť. Dokonca aj taká, čo je motivovaná len strachom, či ľútosť, ktorá ktorá je výsledkom súhlasu vôle a rozumu (chcem, pretože viem, že takto je to dobré), aj keď tvoje emócie kričia úplný opak. On vie, že dokonca ani svoje pocity nemáš pod kontrolou a nečaká, že pri každej spovedi budeš roniť krokodílie slzy...
Tak sa prestaň točiť okolo svojho malomocenstva, nech je už ním čokoľvek a volaj na Krista: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!"
