Čo keby...

CR-34 PO

"Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince." Myslím, že tí ľudia netušili, že sa na nich pozerá. A rozhodne im ani nenapadlo, že ten chlap, čo sa práva rozhliada po chráme, je Boh, ktorý vstúpil do svojho chrámu. Keby to vedeli, správali by sa zrejme inak. Tí okázalí by asi boli ešte okázalejší, keď sa už objavil taký dôležitý divák. Tí skromní a pokorní by boli asi ešte skromnejší a pokornejší. A tí prefíkaní a podlízaví by sa možno okázalo pokúšali pôsobiť pokorným dojmom.

A pritom Boh je stále prítomný vo svojom chráme a rozhliada sa po ňom. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je byť pred ním pravdiví. Každopádne skromnosť a pokora, skutočná skromnosť a skutočná pokora, k tej pravdivosti neodmysliteľne patria.