CR-29 PO
V dnešnom žalme spievame: "Pán je náš stvoriteľ a jemu patríme." Iste, veríme v Boha Stvoriteľa. Skôr sa mi zdá, že môžeme mať "problém" s tou druhou časťou. Totiž dnes už nie je bežné niekomu patriť. Patria nám veci, milión vecí, ktoré vlastníme. Ale ľudia? A my sami? Komu patríš? Svojim rodičom? Len na dobu určitú. Manželke, manželovi? No tak to má byť. Ale stále viac si všímam, že ľudia nechcú patriť tomu druhému, ale len k tomu druhému. A to je rozdiel. Chceš patriť k Bohu, alebo chceš patriť Bohu?
Pavol to patriť v dnešnom prvom čítaní rozširuje. Nepatríme mu len preto, že nás stvoril. Pripomína, že "sme jeho dielo" a myslí tým tých, čo sú spasení. Tvojím stvorením Božie pôsobenie v tvoj prospech zďaleka neskončilo. Pavol pripomína Efezanom, že len nedávno žili v zajatí zla. Hovorí: "Kristus napĺňa aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohoto sveta." Oni, ich zmenené životy, ich spása, sú jeho dielom.
Prijmi identitu Božieho vlastníctva, rozhodni sa mu aj dnes patriť. A on z teba urobí svoje vrcholné dielo.
