Čo si ochotný opustiť?

28-NE B

Mám veľmi rád rozprávanie o stvorení človeka. Je krásne, poetické do hĺbky premyslené. Vzniklo dávno pred tým, ako sa ľudia vôbec naučili písať a čítať. Celé stáročia, generácia za generáciou ten príbeh rozprávali židovskí otcovia svojim deťom a vnúčatám. Odovzdávali si ho z generácie na generáciu ako vzácnu múdrosť a tajomstvo. A premýšľali ho. A potom, keď vzniklo kráľovstvo Izraela a Júdy, zhruba pred tritisíc rokmi, tú stáročia zdieľanú múdrosť zapísali. Vďaka tomu ju máme zachovanú dodnes.

Napriek úcte, ktorú k tomuto slovu chovám, si dovolím vtip. Možno to poznáte:
Adam si žije v raji, má všetko, čo potrebuje, ale nie je spokojný. Ani nevie prečo. A tak príde za stvoriteľom a hovorí mu o svojich divných pocitoch. Boh súhlasne prikývne: "Nie je dobre, že je človek sám." A pokračuje: "Už som na to myslel a chcem pre teba stvoriť bytosť, ktorá bude taká ako ty a predsa úplne iná. Ktorá pochopí tvoje najhlbšie myšlienky a túžby lepšie, než ty sám. Naplní tvoje najvnútornejšie potreby..." Adam sa zamyslel a po chvíľke hovorí: "Ty, Pane, trochu ťa poznám. To asi nebude len ta, čo?" "No" odpovedal Boh, "bude ťa to stáť pravé oko, pravú ruku a pravú nohu." "Hmhm," zamyslel sa Adam, "a z jedného rebra by si niečo nevedel?"
Keď to niekde poviem, chlapi sa rehocú a ženy sa tvária urazene. Neviem, prečo. Malo by to byť predsa úplne naopak. Je to smutné rozprávanie o mužovi, ktorí nie je ochotný pre svoju rodinu vydať to najlepšie zo seba. A o pár mesiacov alebo rokov sa bude hnevať, že jeho žena nie je dokonalá. Presnejšie že nie je taká, aká mohla byť, keby obaja vydali zo seba to najlepšie.

Nebude to zadarmo
Dnešný žalm je oslavou požehnaného rodinného života: Blažený každý, čo sa bojí Pána, živí sa prácou svojich rúk, je  šťastný a má sa dobre. Jeho manželka je plná života, jeho synovia a dcéry sú jeho radosťou...
A to celé naozaj nie je zadarmo. Niečo to stojí. Chceš požehnanú rodinu? To bez tvojho vkladu nepôjde. Chceš šťastné manželstvo? Chceš, aby to v tejto krajine vyzeralo inak? Nedá sa bez tvojho vkladu. Koľko si ochotný vložiť? Čo tvoje pravé oko, ruka a noha? 
Minulú nedeľu nám to Ježiš hovoril, hoci v inej súvislosti: Ak ťa zvádza tvoje oko, ruka, noha..., vylúp, odsekni a odhoď. Inak povedané, ak treba, vzdaj sa trebárs aj oka, ruky alebo nohy, lebo "je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla." Zabudni na harmonické manželstvo, skvelého muža, úžasnú ženu, závidenia hodné deti alebo rodičov..., ak nie si ochotná či ochotný pre to znášať nejakú ťažkosť.

Nemôžeš to zaplatiť
Tým nechcem povedať, že niekto z nás by nebodaj mal dosť síl a schopností na to, aby sám vybudoval harmonický mikrosvet. Na to nemáš! Ale to nevadí. Lebo premena sveta, premena tejto krajiny, tvojej rodiny aj teba... je podnik, do ktorého chce vstúpiť Boh. Ak sa do toho vložíš celý, aj keby to znamenalo neviem ako málo, Boh vloží zvyšok.
Pred nemenovaným hypermarketom ma odchytili jeden pán. "Pomôžte mi." Ak môžem, pomôžem. Išlo o nákup. Potreboval toho veľa kúpiť, a nemal za čo. V ruke mal asi euro v drobných. Navrhol som mu, že pôjdem do obchodu s ním, vyberie si čo potrebuje, zaplatí všetkým, čo má a ja doložím zvyšok (našťastie nechcel kupovať práčku ani nič podobné). Bola to pre neho ťažká dilema. Ale nakoniec súhlasil. Trval som na tom jednom eure. Lebo v tomto prípade tých pár drobných predstavovalo rozdiel medzi chudobným a chudobným vypočítavcom. 
Ten náš vklad, to naše úbohé percento, vyjadruje Ježiš v dnešnom evanjeliu slovom opustiť. Zrejme to bolo tak, že synáčkovia sa nevedeli tak ľahko odpútať od mamy a stať sa skutočnými manželmi a otcami. Preto zdôrazňuje, že "muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele."   

A teraz tá ťažká otázka: Čo si ochotný, čo si ochotná opustiť, definitívne a navždy, alebo každý deň, znova a znova, preto, aby sa tvoja rodina, tvoj domov, tvoja krajina stala požehnaným miestom? Akú obetu si ochotný, ochotná priniesť? 

Hovoria nám, že nič nemusíme. Že všetko môžeme mať hneď a bez čakania a námahy. A že čakať, namáhať sa a zriekať sa..., je neúnosné bremeno. Je to lož. Ty dáš to málo a Boh doloží zvyšok. On nechce pre seba nič. Ale trvá na tom, aby si vložil svoj vklad celý. Lebo práve to ťa odlišuje od nemého zvieraťa, ktoré niečo také vedome nedokáže.