Vznešenejšia cesta

CR-24 ST: 1 Kor 12, 31 – 13, 13

"Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne." Pavlov Hymnus na lásku je obľúbeným čítaním pri sobášoch. Aj keď niekedy rozmýšľam, či si ho vyberajú náhodou preto, že snúbenec dúfa, že ona bude trpezlivá a dobrotivá, alebo snúbenica čaká, že jej budúci manžel nebude sebecký, nebude sa rozčuľovať a že všetko pekne vydrží... Ale snáď to je skôr vyjadrenie ich vlastného rozhodnutia: Chcem byť trpezlivý, dobrotivý, zriekam sa závisti, pýchy a sebectva. Chcem zniesť kvôli nej všetky príkoria, budem trpezlivo znášať jej výbuchy a nervozitu a podobne.

Jasné, máme právo, aby sa k nám druhí správali trpezlivo, dobrotivo a láskavo... A môžeme si toto právo vynucovať sťažnosťami, ponosovaním sa, alebo hundraním. No obyčajne to aj tak nikam nevedie. Presnejšie k ničomu dobrému.

Naproti tomu Pavol hovorí o vznešenejšej ceste, ktorá spočíva práve v tom rozhodnutí: Nezávisle od toho, ako sa k veci postavia iní, ty buď trpezlivý, dobrotivý, láskavý... Pretože miluješ.