CR-23 PO
Predstav si, že prídeš v nedeľu na svätú omšu a tá sa začne čítaním listu od biskupa. Hneď po prežehnaní v mene Otca, Syna a Ducha Svätého a po liturgickom pozdrave kňaz prečíta biskupov list. Zaznie tam aj toto:
Bratia, počuť aj o smilstve medzi vami /tu si doplň meno svojej farnosti/. A vy sa ešte vystatujete namiesto toho, aby ste radšej žialili a vylúčili spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého činu! Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol, že toho, čo to urobil /tu nasleduje konkrétne meno/, treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíte v najbližšiu nedeľu, vylúčiť z Cirkvi, aby sa duch zachránil v Pánov deň. A ešte dátum, pečiatka a podpis.
Na to kňaz vysvetlí menovanému, že po náprave a primeranom pokání ho Cirkev rada príjme späť, uistí ho o modlitbovej podpore komunity a zverí ho ručiteľovi, kontaktnej osobe, jednému z farníkov, na ktorého sa bude môcť kedykoľvek obrátiť. Potom ho vyzve, aby opustil kostol. Ručiteľ odíde s ním, aby mu mohol byť v tejto ťažkej chvíli oporou.
Keď odídu, vyzve všetkých k úkonu pokánia, ako býva zvykom na začiatku omše. Pripomenie, že komunita musí robiť pokánie za to, že to nechala zájsť tak ďaleko, že svojou ľahostajnosťou spôsobili pád jedného z kresťanov. Úkon kajúcnosti v tú nedeľu naozaj dlhšie ako obyčajne. Vlastne celá omša trvá akosi dlhšie.
Na konci, cez oznamy sa prihlási o slovo niektorý z farníkov a navrhne vytvoriť podpornú skupinu, ktorá sa ba bude za dotyčného najbližšie mesiace modliť a postiť. Do pol hodiny má prihlásených 200 veriacich.
Nasledujúce tri týždne sa radikálne zvýši počet i dĺžka slávania svätej spovede, takže farár musí pridať denne 2 hodiny navyše. Nespovedajú sa preto, že by sa báli. Uvedomujú si svoj podiel viny na tom, čo sa stalo...
Ak Cirkev vylúči niekoho zo svojho stredu, robí to pre jeho dobro, aby si uvedomil svoju vinu, robil pokánie a vrátil sa späť. Asi ako keď pošle súd niekoho do väzenia, zmyslom trestu je náprava človeka. No súd pošle do väzenia človeka aj vtedy, keď šanca na nápravu nie je. To ale Cirkev nerobí. Z tohto dôvodu, a tiež preto, že my sami málo robíme pre záchranu našich bratov a sestier, dnes vylúčime spomedzi seba niekoho len výnimočne.