Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím

CR-22 NE B

Dnešné prvé čítanie mi pripomenulo legendárne dielko Georga Orwella Zvieracia farma. Zvieratá  na jednej farme zvrhli ľudskú nadvládu a začali si vládnuť sami. Ich každodenný život sa riadil podľa siedmych pravidiel, ktorí si zostavili a napísali tuším na dvere stajne:
1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezbije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné.
Čoskoro na to sa ku korytu a k moci dostali prasce. A vysnívaný dokonalý život sa postupne menil na nočnú moru. Sedem prikázaní platilo stále. Ale čo chvíľa sa pri nich objavili zdanlivo nedôležité dodatky. Napríklad keď si prasce pre seba zabezpečili výhody, aké nemal nik iný, a ostatným zvieratám to začalo vŕtať v hlave, siedme prikázanie na dverách stajne bolo tajne rozšírené o zdanlivo bezvýznamný dodatok: "Všetky zvieratá sú si rovné. Ale niektoré sú si rovnejšie."
Čítanie zvieratám nikdy nešlo nijako extra dobre a s pamäťou to bolo tiež pofiderné. No keď prasatá odsúdili a popravili jedno zo zvierat, spomenuli si na šieste prikázanie: "Nijaké zviera nezbije iné zviera." Lenže na dverách stajne už dávno predtým svietil dodatok: "Bezdôvodne." Keď sa prasce usídlili v dome po predchádzajúcom majiteľovi, dostalo novú podobu aj štvrté prikázanie: "Nijaké zviera nebude spať v posteli. S povliečkami." A potom, čo prasce úspešne prežili prvú skúsenosť s alkoholom, dočkalo sa tichej aktualizácie aj piate pravidlo: "Nijaké zviera nebude piť alkohol. Nad mieru."

Boh pozná silu pokušenia. Preto svoj ľud varuje: "Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Strážte ich a uskutočňujte!" Cirkev berie vážne toto Pánovo upozornenie. Preto napríklad preklad Svätého Písma zverujeme len tým najlepším odborníkom a každý preklad podlieha prísnej kontrole a schváleniu Cirkvi. To preto, aby si nikto nedovolil pridať alebo ubrať. Dokonca aj vety, o ktorých si myslíme, že sú skomolené a dnes nepoznáme ich presný význam... aj tie verne zachovávame a nedovolíme si ich opravovať.

Pridať alebo vynechať... to vlastne znamená opravovať Boha. Robíme to vtedy, keď súhlasíme s nejakým hriechom. Hriech je odsúhlasením súkromnej výnimky z Božieho prikázania. Samozrejme pre seba. Niečo také ako keď zákonodarci úmyselne vložia do zákona zdanlivo nepodstatný odkaz, ktorý umožní úzkej skupine ich ľudí nespravodlivú výnimku či výhodu pred ostatnými.
V týchto dňoch počúvame z každej strany o zneužívaniach, ktorých sa v minulosti dopustili naši bratia a sestry v Spojených štátoch. Čo je to? Niektorí spomedzi nás si pred svojím svedomím ospravedlnili strašnú súkromnú výnimku z Desatora. Akoby nezosmilníš, nezabiješ, nescudzoložíš... platilo len pre tých druhých ale nie pre nich samých.
Takéto pokútne novelizovanie Božích prikázaní je napokon bežnou praxou dnešných dní. A netýka sa len tých druhých. Týka sa každého z nás. Všetci sme v pokušení udeliť si výnimku. A čím ťažší hriech, tým premyslenejšie "zdôvodnenia". Ale tadeto cesta nevedie. Iba ak do pekla.

Apoštol Jakub bol múdry chlap. V druhom čítaní píše: "V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba." Keď máš dojem, že ty to vieš lepšie ako Boh. Keď si máš pocit, že práve ty si práve teraz múdrejší ako všetci, ktorí tu boli pred tebou... Keď ťa to láka konať inak ako žiada Pán, tvoj Boh... V tichosti prijmi jeho slovo ako niečo, čo On do teba zasial. On ti rozumie lepšie než ty. Prijmi jeho slovo bez výnimok a nechaj ho v sebe vyrásť.