CR-24 PO: 1 Kor 11, 17-26
V stati, ktorú dnes liturgia určuje za prvé čítanie, je Pavol voči Korinťanom obzvlášť kritický. Ale myslím, že niet divu. Ide totiž o Eucharistiu. Slávenie svätej omše bolo totiž súčasťou hostiny, večere. Zdá sa, že niektorým unikalo to, čo je podstatné. A prišli sa hlavne najesť. Alebo si vypiť. Pavol im rovno povie, že to nie je slávenie: "Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť?"
Zrejme aj preto, aby sa predišlo takýmto pohoršenia, sa slávenie svätej omše stále viac vzďaľovalo hostine, takže dnes sa už na večeru veľmi nepodobá. Spočiatku sa pri liturgii používal nekvasený chlieb (na západe), ktorý priniesli veriaci. Neskôr bola príprava chleba pre svätú omšu zverená diakonom. Vtedy už mal tvar štvorca. Od deviateho storočia sa pripravuje hostia v podobe tenkej oblátky okrúhleho tvaru, ozdobenej kresťanskými motívmi. Hostia sa postupne sa tiež stenčovala, takže dnes už chlieb pripomína naozaj len veľmi vzdialene.
Na druhej strane ale liturgia prijala pre chlieb, ktorý sa stane Eucharistiou, označenie hostia. Výraz sa používa od karolínskych čias a doslova to znamená obeť. V rímskom pohanskom náboženstve sa tým slovom označovalo zviera, ktoré malo byť obetované božstvám.
Cirkev aj takýmto spôsobom predišla pohoršeniam, takže dnes nás ťažko niekto obviní, že sa pri omši prejedáme alebo opíjame.
Otázka: Keby sa náš biskup rozhodol napísať nám kritický list k tomu, ako slávime nedeľnú omšu, čo by nám vytkol? A čo s tým budeš robiť?
PS: Napadla mi taká slovná hračka. Dnes nie je pri liturgii problém hostia. Dnes sú pri liturgii veľkou výzvou hostia. Teda tí, čo sa medzi nami cítia ako nepozvaní hostia. A tiež tí, čo sa správajú ako hostia tam, kde majú byť doma.
