Hluchí a nemí

CR-23 NE B

Rozruch okolo zázračného uzdravenia hluchonemého z dnešného evanjelia je pochopiteľný. Ale ani nie tak preto, že ide o senzáciu. Mnohí Ježišovi súčasníci v tom videli znamenie mesiášskych čias. Keď konštatovali, že „dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč“, zároveň niektorým zrejme prišlo na myseľ mesiášske proroctvo z dnešného prvého čítania: "Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne." Napokon o niečo neskôr, keď Ján Krstiteľ pošle svojich učeníkov, aby zistili či je Ježiš Kristus (Mesiáš), Ježiš ich odkáže práve na tie znamenia. Jánovi odkazuje: "Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium."

Lenže v tom dnešnom evanjeliu nie je reč o jednom jedinom hluchonemom človeku. V tom príbehu vystupuje viac ľudí, ktorí majú problém s ušami i jazykom. Evanjelista o nich hovorí: "Prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili."   
Je niečo ďaleko horšie, ako keď je človek nepočujúci. A síce keď je nepočúvajúci. Mnohí rodičia a učitelia by vedeli rozprávať svoje o deťoch a žiakoch, ktorí počujú, ale nepočúvajú, pretože ich pozornosť je beznádejne uchvátená niečím iným, obyčajne banálnym alebo nepodstatným.
Ale ľudia z dnešného evanjeliového príbehu asi patria do inej kategórie. Patria medzi tých, ktorí nepočúvajú, lebo sami vedia najlepšie. Počujú, že Ježiš si neželá, aby o ňom hovorili..., ale oni predsa vedia najlepšie, čo a ako... Je to hrozné, keď sa pristihneme pri tom, že niečomu rozumieme viac a lepšie ako Boh.
Nie, naozaj nie si múdrejší ani schopnejší ako Kristus. Pros ho, aby otvoril tvoje uši. Počúvaj ho a podriaď sa mu.

Na tom príbehu ma vždy zarazí Matúšova poznámka, že uzdravený rozprával správne. Ježiš mu otvoril uši, v tej chvíli sa mu rozmotal jazyk a správne rozprával. Podmienkou preto, aby človek správne rozprával, je počúvanie.

Myslím, že mnohí z nás nepočúvajú Krista. A stále viac ľudí prestáva počúvať aj druhých. Stávame sa nevšímavými a necitlivými. Nie že by sme si vôbec nevšimli. Len si všímame to, čo nie je dôležité a podstatné nám uniká. Riešil to už Jakub (druhé čítanie). Vytýka kresťanom svojej komunity, že keď príde na bohoslužbu niekto "významný" (rozumej bohatý a vplyvný), obskakujú ho jedna radosť. Ale chudobného a občajného nevidia a nepočujú

TIP. Urob si jednoduchý plán: každý deň si všimni a oslov človeka, ktorý je na okraji pozornosti a záujmu druhých. Možno bude stačiť pár slov, pozdrav, úsmev... Keď sa naučíme vnímať a počúvať druhých, budeme lepšie vidieť a počuť Krista.