Čo si myslel Peter

CR-24 NE B

Nedávno som (znova) čítal skvelú knihu. Volá sa Veľký rozvod, napísal ju C.S. Lewis. Je to vlastne alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorý premáva medzi Peklom a Nebom. Čitateľ počúva rozhovory a všíma si reakcie ľudí, ktorí stoja v pekle na zastávke, potom cestujú autobusom alebo sa motajú na nástupišti na úpätí neba. Kniha stojí za prečítanie. Je tam veľa zaujímavých postáv s ešte zaujímavejšími názormi. Napríklad je tam teológ a biskup, ktorý žije v pekle (aj sa tam mieni vrátiť) a je pritom presvedčený, že to je skutočné nebo. Uvedomuje si síce "isté nedostatky", ale to nie je podľa neho nič, čo by sa časom nespravilo. 
Pripomenulo mi to Petra z dnešného evanjelia, ktorý verí, že Ježiš je Mesiáš. Ale má, v porovnaní s Ježišom, dosť odlišnú predstavu o tom, čo to znamená a čo to má znamenať. Rozpor je tak zreteľný, že mu Ježiš povie: "Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!"  A to Petra len pred piatimi minútami pochválil, ako o tom čítame u Matúša ("Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.").
Pripomenulo mi to tiež na jedného otca, ktorý mi v súvislosti s prípravou na birmovku povedal niečo v zmysle: "Ja viem, že chcete, aby naše deti chodili na omšu a na spoveď, ale ja si myslím, že sú dôležitejšie veci, ako toto..." Odhliadnuc od toho, že vôbec nejde o dôležitejšie veci a ten jeho syn je len (podľa vlastných slov) lenivý..., nuž áno, jeden si myslí to a iný ono. Lenže to, či je niečo správne alebo nesprávne, nezávisí od toho, čo si myslíme. Preto sa potrebujeme pýtať, čo na to hovorí Kristus. Lebo na rozdiel od nás on sa nemýli.

Čo hovorí Kristus? "Syn človeka musí mnoho trpieť..." Pod tým Synom človeka myslí seba, vieme to podľa toho, že ďalej hovorí o zmŕtvychvstaní Syna človeka. Ale vzápätí hovorí niečo kľúčové aj o nás: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho."  
Hovorí o nasledovaní, prekonávaní seba (lenivosti, pohodlnosti, strachu, komplexov, egoizmu...), o prijatí ťažkostí, problémov i slabostí a zlyhaní, a o vytrvalom napodobňovaní Krista.

Viera nie je pocit. A ešte jedna poznámka. Podozrivo veľa ľudí si mýli vieru s pocitom. Akoby mám pocit znamenalo mám vieru. A nemám pocit, nemám vieru. Aj tu sa nám treba pýtať, čo na to hovorí Kristus. V dnešnom druhom čítaní hovorí cez Jakuba, že viditeľným znakom viery sú skutky. "Viera ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva." Iste že, sme schopní robiť prázdne skutky, zbožné úkony bez viery... a to je hnusné pokrytectvo. Ale dokonca aj v pokrytectve je aspoň kúsok živej viery, podobne ako je v žiarlivosti kúsok lásky, i keď chorej. Ale viera bez vonkajších skutkov je mŕtva. A to je ešte horšie ako pokrytectvo. Asi ako nevera je horšia ako žiarlivosť.

Komunisti hovoria o večne živom Leninovi. Myslia pri tom na nabalzamovanú mŕtvolu, ktorej sa dodnes chodia niektorí klaňať. Tak je to často s tým, čo si myslíme my. Nakoniec my kresťania počúvame radšej Krista. Klaniame sa mu, hoci jeho mŕtve telo nemáme, veď vstal zmŕtvych a žije naveky.