CR-19 NE B
"Eliáš išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť." Myslím, že nikomu, kto pozná jeho príbeh, to nepríde divné. Eliáš je posledným z Pánových prorokov, jediný, ktorý prežil napriek prenasledovaniu a hrôzovláde. Len pred pár dňami prežil na hore Karmel zlomový moment, keď to už už vyzeralo, že všetko obráti k dobré. A vzápätí musí zase emigrovať, tajne prekročí hranice a skryje sa na pustatine, aby si zachránil aspoň holý život. Po tom všetkom už nevládze. A hoci naše životy nie sú tak pohnuté a naše problémy nie sú ani zďaleka tak dramatické ako tie, s ktorými zápasil Eliáš, myslím že mnohí z nás mu rozumejú.
A čo na to Boh? Posiela mu anjela s chlebom a vodou. Chlieb od Boha. Toto je už tretia nedeľa po sebe, čo počúvame príbehy o tom, ako Boh živí svoj ľud chlebom z neba. A pri téme zostaneme aj budúcu nedeľu. Že je ten obyčajný chlieb, o ktorom sme počúvali v prvom čítaní obrazom Eucharistie, Tela Kristovho, o ktoré ide v evanjeliu, je zrejmé každému. Dnes by sme si však mohli všimnúť, čo robí chlieb z neba, Boží chlieb či anjelský pokrm s človekom.
Chlieb uzdravenia. Anjel sa dotkol zúfalého Eliáša, ktorý chce zomrieť. Povedal mu: "Vstaň a jedz." Eliáš sa najedol chleba, zapil ho vodou a spal. Tento prvý chlieb je chlebom uzdravenia. Zdá sa, že Eliášov spánok je po ňom iný. Už si nežiada smrť.
Chlieb na cestu. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: "Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu." Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. To je druhý chlieb, chlieb na cestu.
Keď dnes Ježiš verejne vyhlasuje: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť," hovorí o tom, čo voláme Eucharistia, sväté prijímanie, Najsvätejšia sviatosť, Telo Kristovo. Je ako ten anjel, ktorý nami trasie a hovorí: "Vstaň a jedz".
Prečo mám vlastne každú nedeľu vstať a jesť sväté prijímanie? Pretože je to chlieb uzdravenia i chlieb na cestu. Nedeľa je vždy koniec a zároveň začiatok. Ideme na sväté prijímanie, aby tento anjelský chlieb v nás uzdravil všetko to zlomené, zranené a pokazené z posledného týždňa. A tiež preto, aby sme sa posilnili na cestu, ktorú máme pred sebou.
Svet bude trochu iný, keď keď sa každú nedeľu posilníš chlebom z neba. Tak keď príde ten čas, vstaň a jedz, lebo máme pred sebou ešte veľkú cestu.
 |
| https://dwellingintheword.wordpress.com/2010/12/17/425-1-kings-19/ |
