CR-16 NE B
"Boli ako ovce bez pastiera," konštatuje Marek o zástupe, ktorý sa zbehol počúvať Ježiša. Ale ako taká ovca bez pastiera vyzerá?
Je slobodná. Ovca bez pastiera je slobodná, nespútaná konvenciami, pravidlami a zámermi iných, môže si robiť čo chce, ísť kam chce, kedy chce, ako chce, s kým chce... Byť ovcou bez pastiera je lákavá predstava. To je sloboda, po ktorej aj my tak veľmi túžime: môcť si robiť, čo chceme, kedy chceme a ako chceme...
Je oddýchnutá. Ovca bez pastiera je oddýchnutá, neunaví sa, nepodstúpi žiadnu extra námahu, veď ju nikto ju nepoháňa ani nepovzbudzuje. A práve tu je to riziko. Totiž medzi "môžem robiť, čo chcem" a "robím, čo chcem" je obrovská priepasť, ktorá má meno "nechce sa mi". Veľa z toho, čo chcem a môžem urobiť, nikdy neuzrie svetlo sveta jednoducho preto, že sa mi nechce a nebolo ničoho a nikoho, kto by ma do toho povzbudil, alebo ak treba aj potlačil.
Je bezradná. Takáto sloboda je v skutočnosti jej naše sily. Ovca bez pastiera nakoniec pôjde za hocikým, len aby mala nejakého vodcu. A človek tiež. Napokon vidíme to každý deň okolo seba. Stále viac ľudí je ochotných počúvať a nasledovať kde akého psychopata, zločinca, alebo populistu s hmlistým pozadím, sľubujúceho hory doly...
Je nešťastná. Ovca bez pastiera, bez ohraničenia, bez niekoho, kto ju nie len chráni, ale aj motivuje a posúva dopredu, keď sa jej samej nechce... je nešťastná. A človek tiež.
Potrebujeme pastierov. Nie preto, aby za nás mysleli. Ani preto, aby za nás rozhodovali. Dokonca ani preto, aby nás ochraňovali. Potrebujeme pastierov, aby nám pomáhali prekonávať odpor v nás samých. Ten pozostatok prvotného hriechu v nás, ktorý spôsobuje, že sa nám niekedy tak strašne nechce do vecí, o ktorých vieme, že sú dôležité a dobré. Inokedy potrebujeme pastierov, aby nás zastavili, keď sami akoby sme nevedeli, kedy máme dosť.
Ako v dnešnom evanjeliu: na jednej strane je ten dav, ktorý je ako ovce bez pastiera, sklesnutí ľudia, ktorí potrebujú povzbudiť alebo aj trochu potlačiť k niečomu, po čom sami túžia. A na druhej strane apoštoli, ktorých treba zastaviť a preto im Pastier hovorí: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte."
Na toto, ako na kopu iných vecí, nestačíme sami. Potrebujeme pastierov. Na tom nie je nič ponižujúce. Takí proste sme. Potrebujeme druhých a druhí potrebujú nás.
Pros o pastierov. V prvom čítaní nám Boh cez Jeremiáša dáva dôležitý prísľub: "Dám im pastierov, ktorí ich budú pásť. Už sa nebudú báť ani strachovať a ani jedna ovca sa nestratí, hovorí Pán." Pros tento týždeň o takých pastierov.
Veľmi potrebujeme skutočných pastierov. Takých, ktorí budú mať radi svoj ľud a nie len priazeň alebo peniaze svojho ľudu. Takých, ktorí budú mať na zreteli dobro svojho ľudu a nie len dobro niekoľkých svojich ľudí. Takých, ktorí nám nebudú hovoriť len sladké reči a zo všetkého zlého obviňovať tých druhých, ale s láskou nám povedia aj tvrdú pravdu o tom, že aj my sme zhíčkaní, rozmaznaní, rozpišťaní a už nevieme, čo od dobroty...
Naozaj potrebujeme pastierov. A možno to znamená, že potrebujeme teba. Že ty si jeden z tých, ktorých nám chce dať Pán. Prijmi jeho pozvanie. Len nezabudni, že aj pastier potrebuje Pastiera.
